Autor je analytik INESS
Na jednej strane je tvrdenie, že vláda „šetrí na zdravotníkoch“. Na strane druhej, že ich mzdy v posledných rokoch solídne narástli, takýto postup odborárov v „ťažkých časoch“ sa podobá vydieraniu a že zneuctili princípy tureckého bazáru, na ktorých sa vždy staval rozpočet.
Nemám žiadnu porovnávaciu tabuľku so mzdami zdravotníkov vo Visegrádskej štvorke, môžete si ich zopár skúsiť vyhľadať na internete. Akékoľvek presné čísla budú však zavádzajúce. Mzdy zdravotníkov výrazne ovplyvňujú príplatky a museli by sme porovnávať modelové príklady.
Navyše, aj susedné krajiny sa zúčastňujú na mzdových pretekoch a údaje za rok 2024 môžu byť o dosť iné ako napríklad za rok 2021. Zo zozbieraných čriepkov konštatujem, že zdravotnícke mzdy, minimálne mzdy lekárov vo V4, sú viac-menej porovnateľné.
Ako môže vláda vyhovieť lekárom
Porovnanie však môže byť zdravotníkom ľahostajné. Ak na trhu cítia priestor na lepší zárobok, môžu pýtať viac, obzvlášť, ak to majú poistené starou dohodou s dohodnutými percentami. Ako sa v nedávnom komentári vyjadril analytik Dušan Zachar, dodatočnou motiváciou odborárov môže byť aj snaha predísť precedensu s narušením automatu.
Vláda má teoreticky možnosť ustúpiť. V rozpočte bola pôvodne vata okolo 400 miliónov eur, po ponuke ministra Šaška ostáva ešte asi 300 miliónov. Nie je to však len rezerva pre zdravotníctvo, ale pre celý rozpočet.
Má kryť napríklad situáciu, ak výnos z obávanej transakčnej dane nesplní očakávania. Alebo ak kompenzácie za plyn zostanú plošné. Zvýšením výdavkov v zdravotníctve by síce nastal problém s výdavkovými limitmi rezortu, ale ako vravel jeden náš bývalý premiér – kde je vôľa, tam je cesta.
No asi cítime, že to nie je ideálne riešenie. Absolútne minimum, čo by vláda mala spraviť, je dohodnúť niečo za niečo. To niečo by mal byť hĺbkový audit úväzkov a na ňu naviazanej produkcie v štátnych nemocniciach. Ideálne rešpektovanou nezávislou medzinárodnou spoločnosťou.
Ak obložnosť aj počet hospitalizácií klesá a počet lekárov sa nemení, či dokonca stúpa, minimálne to vyvoláva otázky o produktivite. Pri konferenčných bufetových stoloch kolujú historky o tom, ako niektorí nemocniční lekári dokážu zázračne slúžiť v dvoch rôznych ambulanciách v rovnakom čase.
Verím, že sú to len ojedinelé anekdoty a odborári by s takýmto auditom nemali mať najmenší problém.
Indexácia zvyšovania miezd je nezmysel
Alebo si vláda povie, že keď už dostala takéto politické citróny, tak z nich spraví limonádu. Výzvu na súboj prijme a spraví dva systémové kroky. Prvým by bolo zrušenie platového automatu.
Automatické každoročné zvyšovanie miezd kohokoľvek bez posúdenia zvýšenia produktivity práce je ekonomický nezmysel. Lekárske odbory sú silné všade v Európe, tiež chodia do štrajkov (len tento rok boli v Nemecku, Švédsku, Slovinsku) a dohadujú si výrazné nárasty miezd.
Mzdy majú základ v kolektívnom vyjednávaní, kde sú niekedy partnerom skôr zamestnávatelia v kombinácii s vedením regiónov (severské krajiny, Nemecko), niekedy centrálna vláda (východná Európa, Francúzsko, Veľká Británia).
Automatická ročná indexácia miezd zdravotníkov bez potreby vyjednávania je však veľmi raritná, identifikoval som ju len v Belgicku a Luxembursku, kde je však celoplošná (v Belgicku pre verejných zamestnancov, v Luxembursku pre všetkých). Odvíja sa od inflácie a napríklad Luxembursko ju počas inflačného roka 2022 pozastavilo.
Zdravotníci majú o dopyt po svojej práci na najbližšie dekády postarané a trhový tlak povedie k zvyšovaniu miezd aj bez automatu. No pravidelné vyjednávanie pomôže do procesu vrátiť ekonomické reálie. Rokovať by mali primárne zamestnancami so zamestnávateľmi, teda nemocnicami.
Problém nie sú mzdy, ale stav nemocníc
Problémom slovenského systému nie sú mzdové tabuľky, ale finančné zdravie nemocníc. Zdravá nemocnica dokáže zaplatiť konkurenčné mzdy.
Nakoniec, ani dnes nie je nikde napísané, že zdravotníci si nemôžu dohodnúť so zamestnávateľom mzdy nad rámec automatu. V minulosti to nebolo ojedinelé. Audit by pomohol nahliadnuť aj do tejto komnaty.
Tým sa dostávame k druhému kroku vo výrobe citrónovej limonády. Predpokladajme, že významná časť výpovedí by sa naozaj naplnila a (primárne štátne) nemocnice by opustili možno stovky lekárov, ktorí by sa v systéme presunuli niekam inam.
Tento krok by v systéme vyvolal krízu a viedol by k veľkým problémom na mnohých oddeleniach, ale s veľkou pravdepodobnosťou nie ku kolapsu. Kríza plodí reformy a bol by to unikátny moment na veľké zmeny v štátnych nemocniciach.
Rekapitalizovať a transformovať, vytvoriť holding, spojiť oddelenia, upraviť kompetencie, administratívne povinnosti, zaviesť výkonnostné ukazovatele a tak ďalej. Na niečo také ale treba mať pripravených ľudí, nápady aj odhodlanie. Trochu sa obávam, že v tomto bude na ministerstve problém.
Činnosť INESS podporili aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union.
