Optikou slobodnej budúcnosti sa žiadalo, aby sa Ivan Korčok obetoval pre Demokratov. Ich preskok/nepreskok päťpercentnej čiary je strategický pre ďalšie tri roky slovenskej politiky.
V podobných topánkach, len o dve-tri čísla väčších, chodí aj SaS, ktorej sa Korčokov výber môže javiť ako nevďačnosť, keďže do prvej línie politiky ho katapultoval Sulík. Korčok však šiel na istotu.
Aj keď kapitál, ktorý nazbieral v behu o Hrad, podlieha pomalému zvetrávaniu, má ho stále dosť. A chvála Šimečkovi. Teda za to jedno, že posilňuje svoj tím silnými osobnosťami bez bázne a s porozumením, že kreslo predsedu PS nie je najvyššou hodnotou, o ktorú sa dnes hrá.

Na rozdiel od Gröhlinga či Majerského rozumie aj výrazu štátotvornosť. Konkrétne dnes je to vytváranie priestoru na zbližovanie liberálov s konzervatívcami, keďže piatu kolónu Moskvy nevyženú od žľabu každý osve.
A keďže šťastie praje osvieteným, kvapkou pre Šimečku je, že na rozdiel od Česka, kde najprogresívnejší Piráti práve zdupkávajú ku komunistke Konečnej, najprogresívnejší „péeskári“ sa nemajú kam podieť a musia stráviť aj Korčoka. Našťastie.