Budapeštiansky „summit“ Európskeho politického spoločenstva uvrhla – ako všetko ostatné – do hlbokého tieňa americká voľba. Je však možné, že nezaslúžene.
Niežeby sa stretnutie členov EÚ s nečlenmi – z priľahlého i vzdialenejšieho okolia, približne 45 účastníkov – dalo významovo pomeriavať s rozhodnutím o druhom mandáte Trumpa. Nedá sa, ale formát má politické predpoklady dorásť časom až do výtlaku, že pre zvyšok sveta bude ako partner preferovanejší než Únia. Trebárs práve (určite?) pre Trumpa.
Už len podľa agendy – nelegálna migrácia, ruská agresia, rozširovanie, staronový prezident USA – môžete namietať, že čo už vidí autor, kritik politického potemkinizmu na peštianskom mítingu. Okrem predvádzania peria Orbána (Trump vyhral!) nepriniesol nič nové, ba ani záverečné komuniké.
Samozrejme, nachádzanie hoci aj minimálnych prienikov s Tureckom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, ale aj s Veľkou Britániou či so Švajčiarskom, je ešte výrazne komplikovanejšie než na Európskej rade (ktorá bola na programe o deň).
