Nápad s kamerami na školách je okrem iných mínusov výrazom veľkej bezradnosti ministra vnútra.
Nieže Matúš Šutaj Eštok, ale ani krivý pes netuší, ako kamery pomôžu v týchto prípadoch:
Po prvé, keď anonymy zatelefonujú a/alebo napíšu maily na ľubovoľný počet škôl a budú tvrdiť, že je tam bomba. (Na jar boli týchto hrozieb tisíce a „len“ sa vynervovali hromady detí, rodičov a pracovníkov v školách – nikde nič nevybuchlo, a to je aj jediná dobrá správa, hoci za ňu nevďačíme polícii.)
Kamera v takom prípade nasníma buď evakuáciu, alebo ignoráciu hrozby.
Po druhé, do školy vstúpi súčasný študent s úmyslom páchať fatálne násilie. V ruksaku ponesie napríklad legálne držanú brokovnicu, krátke aj automatické zbrane. To sa stalo pred necelým rokom na pražskej filozofickej fakulte a výsledkom bolo štrnásť obetí.
Alebo do školy vstúpi bývalý študent s úmyslom vraždiť. Alebo vstúpi hocikto s akýmkoľvek strašným úmyslom. Takú kameru ešte nevynašli, aby mu v tom zabránila.
Polícia aj so svojím najvyšším nadriadeným mala na jar jedinú možnosť: vypátrať organizátora teroristických hrozieb. Nestalo sa, ale dnes sa tu blúzni o kamerách na školách.
Čo sa teda kúpi za 36 miliónov eur? Nič, ak nerátame kolíziu s európskym právom.
O kamerách pre policajtov je však reč už pomerne dávno, prinajmenej od razie v Moldave nad Bodvou. (V júni od nej uplynulo jedenásť rokov.)
Už v lete 2024 (!) bola reč o tom, že kamery pre policajtov sa zavedú do praxe v polovici roka 2025 – pre vybrané útvary. Pritom od roku 2013 všetci vo funkcii verejného ochrancu práv rad radom žiadali tento jednoduchý prostriedok kontroly, ktorý by chránil jednak ľudí, s ktorými policajti zaobchádzajú nezákonne, a jednak aj policajtov.
Spomeňme si na kauzu šikanovania neplnoletých chlapcov v Košiciach z roku 2009. Po súdoch sa potuluje doteraz a významné práve na súdoch bolo, že videozáznam zhotovený samotnými policajtmi – zrejme na účel osobnej zábavy – nebol pripustený ako dôkaz.
Teraz, len dva týždne po poslaneckom prieskume, ktorý konštatoval chýbajúce kamery na miestach, kde sa odohráva výsluch, zomrel človek – opäť po zásahu policajtov. Šutaj Eštok mal toľko rozumu, aby aspoň odsúdil policajné násilie, ale hoci jeho vystúpeniu všeličo chýbalo, nechýbalo čarovné slovíčko: kamery.
A zas je to len bezradnosť. A imitácia činnosti ministra, ktorý sa rok vo funkcii venoval predovšetkým rozbíjaniu Policajného zboru a vyhadzovaniu policajtov, ktorí namiesto otĺkania podozrivých vyšetrovali špičky Smeru.
