Špinavé bomby, ktoré vrhá predseda Fico, zamorujú ovzdušie v zrýchlenom takte. Ani nie dva týždne po „ceste roka 2024“ – to je druhý najväčší podvod éry Fica IV – podvodník ohlasuje zmenu volebného systému.
Aleba. Požadovať kvórum 90 hlasov, čiže ústavnú väčšinu na zmenu volebných pravidiel, bolo štátotvorné vnuknutie Matoviča. Keďže ústavnú väčšinu bývalá koalícia aj odhlasovala, debata o ďalšej dymovej clone Fica by aj bola zbytočná.
Ficov volebný systém by bol formálne prísnejší než v Rusku (otázky a odpovede) Čítajte Akurát z právnických kruhov zaznelo, že zacementovanie pomerného systému nutnosťou ústavnej väčšiny sa nevzťahuje na zvýšenie prahu vstupu do parlamentu, čo je jadro Ficovho návrhu. Na zmenu na trebárs sedem percent vraj stačí aj obyčajná väčšina.
Nuž, to je viac ako sporné. Už proti päťpercentnej hranici sa opakovane objavujú námietky, že porušuje princíp pomernosti. Na ústavných súdoch vyhráva princíp efektivity či vládnutia, prevádzky systému. Určite je na to aj dôvod; predstavte si NR SR bez kvóra či pri kvóre napríklad dve percentá.
Akýsi prah vstupu treba. Stačí však opačne extrémna predstava napríklad dvadsaťpercentného kvóra a máte jasno, že znásilňovať pomernosť sa nedá donekonečna. A skutočnosť, že absolútna väčšina pomerných systémov pracuje s päťpercentným prahom, znamená, že existuje širší demokraticko-právny konsenzus, čo ešte je pomerný systém a čo už nie.
Radostný záver, že útok na pomernosť nie je hrozba, však kazí nepríjemná prezumpcia. Čím dlhšie trvá Fico IV, tým nevyspytateľnejšie budú súdy. Aj košický.
A čo by znamenalo zvyšovanie prahu politicky? Či už voľby 2027, alebo až tie ďalšie – Fico hovorí o ďalších, ale kto mu verí? – problémy s prahom nieže sedempercentným, ale aj terajším budú mať i jeho potenciálni partneri SNS, Republika, Huliak, Kotleba a podobní.
Zase na opozičnej strane, ak vezmú vyhrážanie vážne, trpaslíkov by „sedmička“ mala tlačiť k vytvoreniu volebnej strany. Čiže niečo ako SDK 2.0, čím by Fico, presne v stopách Mečiara, hádzal vidly do vlastnej túžby byť pri moci až po (asi) dvetisíc päťdesiaty.
Otázka z vedľajšieho vlákna, teda či by sedempercentná latka dokázala nahlodať ortodoxný suverenizmus KDH a SaS, je napínavá. Je existenčné ohrozenie dosť, aby identitariáni – rozumej tí, ktorí si myslia, že najdôležitejšia v politike je ideológia, identita a odlišnosť – prišli na to, že na Slovensku sa volí a bude voliť blokovo?
Čiže predelom nie sú softpolitické nuansy – napríklad konzervatívny/progresívny – ale existenciálne fundamenty: systémový/antisystémový, demokracia/autokracia, mafia/nemafia, Európa, Západ/Rusko, Čína, „mindset“ prednovembrový/ponovembrový, väčšie zlo/menšie zlo atď.
Jasne, vysoko ironické by bolo, keby opozíciu k osvieteniu dokopala špinavá bomba Fica.
