Na rozdiel od svojho prvého mandátu aj iných prezidentov desať dní Trumpa po zvolení je v znamení nebývalej činorodosti.
Niežeby ubúdali otázniky, ale kanonáda signálov a rozhodnutí nabáda na rozjímanie.
Vystúpenie z klimatickej dohody neprekvapí nikoho. Podobne ako pred ôsmimi rokmi, repríza má význam len symbolický. Viac než federálna vláda totiž v decentralizovaných USA robia obnoviteľné a zelené politiky štáty, firmy, univerzity, NGO a podobne.
Bolo by ešte dobre, keby oznámenie, že Mika Pompea ani Nikki Haleyovú do služieb neberie, bolo iba odkazom bývalým kritikom, respektíve súperom z primárok.
Horšie bude, ak nejde „iba“ o vyrovnávanie osobných účtov, ale plošnú bariéru pre predstaviteľov tradičnej atlantickej politiky.
Horšej alternatíve nasvedčuje väčšina ohlásených personálií, ktoré majú čosi spoločné s bezpečnostnou a so zahraničnou politikou. Teda s výnimkou Marca Rubia, ktorý sa nedá charakterizovať ako „trumpista“.
Veľvyslankyňa v OSN Stefaniková, poradca pre národnú bezpečnosť Waltz, šéf CIA a, pochopiteľne, viceprezident Vance hlasovali proti pomoci Ukrajine. Na strane druhej, rozhovor so Zelenským je vysoko pozitívny signál.
Nielen preto, že prítomný bol Musk, ale aj z dôvodu, že s ním hovoril pred Putinom. Na význame skutočnosti, že Zelenskyj dostal prednosť, nič nemení kremeľské dementi, že s Putinom Trump nehovoril. (Veríte viac Kremľu alebo Washington Postu?)
Ďalšia vec: keby vám niekto navrhol, že vymyslite niečo na spôsob Cyrila Norhcotea Parkinsona, nič lepšie než „úrad pre efektívne vládnutie“ by vám nemohlo napadnúť. Nežartovný, ale seriózny rozmer „projektu“ prepožičiava osoba šéfa: Elon Musk.
Osemdesiat percent zamestnancov Twitteru, ktorých Musk po (nepriateľskom) prevzatí firmy prepustil, často brutálnym, asociálnym spôsobom, by zrejme potvrdilo, že „rozsiahla reštrukturalizácia a podnikateľský prístup k vláde“ – to je „projektový zámer“ – je nad hlavami federálneho úradníctva mávanie Damoklovým mečom.
Skeptici, ktorí hovoria, že reformovanie správy štátu je v podstate nemožnosť, vychádzajú z premisy, že reformami „hrozia“ vždy systémové garnitúry. Donald Trump a libertarián Musk sú však antisystém ako z učebnice. Oni nepotrebujú audity ani reči, že tá a tá agenda je nezastupiteľná, dôležitá atď.
Musk nie je politik, ktorý kľakne prvému (druhému, desiatemu, stému) lobistovi. Dva bilióny USD (!!!), ktoré sľubuje ušetriť, znejú absurdne, ale Musk je Musk.
Inak renomované americké zdroje sa zhodujú, že federálne orgány sú eldorádom plytvania a prezamestnanosti.
