Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
V týchto dňoch sme si pripomenuli nielen koniec prvej svetovej vojny, ale aj jedno nenápadné výročie. Dňa 11. novembra 1982 poobede bol podľa zachovaných dokumentov v bratislavskej vinárni U obuvníka naverbovaný na tajnú spoluprácu s komunistickou Štátnou bezpečnosťou Andrej Babiš s krycím menom Bureš.
Ako donášal na kolegov
Stal sa jedným z viac než desaťtisíc donášačov komunistickej kontrarozviedky, z čoho mohol čerpať rôzne výhody a protekcie. V tom čase bol pracovníkom podniku zahraničného obchodu, čo bolo z hľadiska ŠtB mimoriadne exponované prostredie.
Babišovu spoluprácu si ŠtB cenila, čoho nepriamym dôkazom je, že ako agent „prežil“ aj komplexnú previerku agentúrnej siete v roku 1984, keď sa ŠtB snažila zbaviť pasívnych a nedôveryhodných agentov a ich počet zredukovala o viac ako polovicu.
Spoluprácu s ŠtB Babiš od vstupu do politiky systematicky popieral, s výnimkou jednej repliky v zábavnej šou Jana Krausa. Tam ju zľahčoval tým, že bol vraj súčasťou „tej dobrej ŠtB“, ktorá vyšetrovala hospodársku kriminalitu, čím sa však k spolupráci fakticky priznal.
Podľa dochovaných záznamov Babiš naozaj pre ŠtB donášal aj informácie o korupcii v podniku, kde pracoval. Jeden prípad sa týkal rakúskeho podnikateľa, ktorý vraj uplácal jeho kolegov videorekordérmi s cieľom získať obchodné výhody, na základe čoho vykonala ŠtB jeho ďalšie operatívne rozpracovanie. Z dokumentov je zrejmé, že Babiš konal pod priamym riadením svojho eštebáka.
Babiš sa pokúšal poprieť historickú skutočnosť prostredníctvom rozhodnutí na slovenských súdoch. Spoliehal sa na to, že jeho spis skartovali, podobne ako milióny iných živých zväzkov ŠtB, v decembri 1989 počas skartovacej akcie známej ako „Lorencova šifra“.
Kauza Bureš na slovenských súdoch
Spočiatku sa mu darilo. Na okresnom súde v Bratislave vypovedali bývalí príslušníci ŠtB v jeho prospech.
Súd sa pritom nijako nepozastavil nad absurdnosťou ich výpovedí, podľa ktorých mladý Babiš sedel vo vinárni U obuvníka a so spoluprácou súhlasil nevedomky. Argumenty a archívne dôkazy zo strany žalovaného Ústavu pamäti národa zmietol zo stola.
