Väčšina z nás si nevie predstaviť, čo prebehlo a či vôbec niečo prebehlo v hlave policajta, ktorý na smrť zmlátil neozbrojeného človeka, čo ho neohrozoval.
V prvom rade treba podotknúť, že neexistuje trestný čin, za ktorý by mal policajt právo mlátiť človeka.
Zhodneme sa asi na tom, že policajt musel cítiť istý druh oprávnenia a že taký stupeň agresie mu prejde. A ak nechceme, aby podobné oprávnenie cítili aj ďalší policajti, spoločnosť by mala vysloviť jasné a rázne nie.
Rázne nie mal vysloviť aj minister vnútra a ponúknuť svoje kreslo. Namiesto toho sa Matúš Šutaj Eštok spolieha na to, že vyšetrovanie sa bude naťahovať donekonečna a spoločnosť rýchlo zabudne na nejakého „recidivistu“ bez domova.
Útočil s taktickou rukavicou, neskôr sa vrátil v civile. Čo je nové v prípade policajného násilia Čítajte Človek, ktorého zabil policajt, žil na okraji spoločnosti. Napriek tomu má rovnaké práva počas zákroku polície ako napríklad bývalý policajný prezident alebo predstavitelia strany Smer, ktorí boli vyšetrovaní za korupciu.
Vláda sa spolieha na to, že spoločnosť nebude robiť martýra zo „zlodeja alkoholu“. Lenže mierou nášho bezpečia je to, ako sa polícia správa k ľuďom bez domova, k menšinám, cudzincom alebo k tým, u ktorých nepredpokladá silný odpor či právnu ochranu prostredníctvom armády právnikov.
Samozrejme, budú sa objavovať argumenty, že to bolo zlyhanie jednotlivca, a nie systémová chyba v polícii, a že táto smrteľná násilnosť nemá nič spoločné s atmosférou v spoločnosti.
Lenže tieto argumenty platia iba dovtedy, kým sa možno práve vy neocitnete v situácii, keď sa ďalší policajt rozhodne byť nielen policajtom, ale aj prokurátorom, sudcom a katom zároveň.
Toto zabitie prezrádza o stave polície oveľa viac, než sme si pri prvom vypočutí tejto hroznej správy pripustili.
