Pred 35 rokmi sme vyšli do ulíc, aby sme nahlas odmietli totalitu, útlak a násilie štátu a jeho činiteľov na občanoch.
Žiadali sme, aby vládna politická reprezentácia neurážala svojich spoluobčanov, neoznačovala ich za nepriateľov národa a nepodnecovala voči nim násilie.
Aby rôzni pohlavári, vládni úradníci a ich poskokovia neprenasledovali novinárov a spisovateľov a nechodili sa im vyhrážať na pracoviská.
Verili sme, že umelci a umelkyne budú mať slobodu tvoriť a nebudú vyhadzovaní zo svojich miest len preto, že sa znepáčia nevoleným politickým nominantom, a že polícia si ich nebude predvolávať na výsluchy za petície.
Že herečky a herci budú môcť na javisku vyjadrovať svoje názory bez toho, aby im vedenie divadla hrozilo sankciami či výpoveďami, a že kurátori nebudú čeliť kontrolám za svoju prácu.
Chceli sme, aby sa ľudia nemuseli báť, že ich policajti zbijú v nejakej zadnej miestnosti a že im po takomto zásahu bude hroziť smrť. Aby pri uvažovaní o živote a smrti nikomu ani nenapadlo, či je niekto človek bez domova alebo patrí k nejakej menšine.
Verili sme, že mládež bude môcť slobodne chodiť do klubov a nebude sa báť šikanovania pri policajných raziách. Že minister vnútra nebude za pomoci komunistu na čele politicky ovládanej dôchodcovskej organizácie verejne zosmiešňovať stredoškolákov za to, že si vyrobili masku na karneval. A že premiér nebude útočiť na študentov len preto, že prejavia svoj slobodný názor.
Odmietli sme, aby štátna moc mala možnosť neobmedzene špehovať občanov pomocou najmodernejších technických zariadení. A aby riaditeľ tajnej služby bol len obyčajnou bábkou v rukách vládnych predstaviteľov.
Mali sme nádej, že odborníci budú môcť robiť slobodné rozhodnutia bez hrozby previerkových komisií a zastrašovania a že úradníci nebudú musieť skláňať hlavy a zapredať svoju morálku len preto, aby si udržali živobytie a neskončili na ulici.
Aj o tom všetkom bola Nežná revolúcia, ktorej 35. výročie si dnes pripomíname. Mysleli sme si, že nič podobné, proti čomu sme sa 17. novembra 1989 postavili, už nezažijeme. No dnes zdesene sledujeme rastúce autokratické tendencie nielen na Slovensku, ale aj v mnohých tradičných demokraciách.
Áno, tieto temné sily môžu vyhrať voľby, môžu ovládnuť krajiny a celé štáty a môžu aj dlhé roky meniť spoločnosti na autokracie či dokonca na tie najtvrdšie totality. S klamlivým strachom z domnelých nepriateľov a falošnými prísľubmi lepších zajtrajškov pre poslušný ľud. Ale temné sily nedokážu pretrvať naveky.
Túžba po pravde, slobode, rovnosti a spravodlivosti je však silnejšia než zlovláda pomstychtivých a mocichtivých ľudí bez zábran. Preto je dôležité pripomínať si aj ďalšie veci, ktoré nás naučil November – schopnosť organizovať sa, pomáhať si, vydržať, protestovať, rozdávať odvahu a spolupatričnosť, hľadať pravdu a postaviť sa za slabších.
Lebo rovnako ako pred 35 rokmi, aj dnes sú tieto hodnoty jediným nástrojom na lepšiu budúcnosť. A budeme ich opäť potrebovať.
