Matúš Šutaj Eštok mal pravdu: to, že košický policajt umlátil na smrť zadržaného človeka, je (aj) individuálnym zlyhaním. Konkrétne jeho osobne, keďže zastáva funkciu ministra vnútra.
A v presnom protiklade s tým, čo hovorí, je na svoju stoličku prilepený tak dôkladne, že jediné, čo dokáže, je zapierať nos medzi očami a najmä fakt, že policajné násilie nie je žiadnou náhodou, ale trvale prítomným prvkom. Skutočnosť, že naň upozorňoval aj verejný ochranca práv, už Šutaja Eštoka priamo fackuje.
Na policajné násilie upozornil ombudsman Šutaja Eštoka už v januári. Všetky riešenia odmietol Čítajte Lenže táto krajina ani za tridsaťpäť rokov cesty k demokracii nedozrela na inštitút verejného ochrancu práv.
Ako dni od príšerného skutku plynú, vychádzajú najavo nové a nové skutočnosti, ktoré priam až kričia, že ignorácia policajného násilia sa musela zle skončiť. Presne takto to vyzerá, keď silový rezort ovládajú pyšní a hlúpi pionieri a iskričky. Niežeby to za Kaliňákových čias bolo vyzeralo onakvejšie.
