Autor je prekladateľ a publicista
Pred pol rokom, koncom mája a po atentáte na Roberta Fica, sme na tomto mieste spomínali, že keď v roku 2006 spadlo lietadlo s vojakmi vracajúcimi sa z Kosova, vtedajší minister obrany Juraj Liška za to síce nemohol, ale napriek tomu odstúpil z funkcie.
Rovnako sme spomínali, že je pochopiteľné, ak si to dnešný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nepamätá, veď mal vtedy osemnásť rokov a iné starosti. Možno práve preto po atentáte na Roberta Fica neodstúpil.
Matúšovi Šutajovi Eštokovi sa to síce páčiť nebude, ale ocitol sa v zložitej životnej situácii a vo funkcii, ktorá ho objektívne zo všetkých stránok presahuje. No a keďže nikto nemá rád, keď musí sledovať, ako sa niekto iný trápi, minister vnútra naliehavo potrebuje pomoc.
Šutaj Eštok a 90. roky
Od začiatku roka si zapisujem príklady toho, keď sa niekto vyhlási za obeť mediálneho lynču. Igorovi Matovičovi sa to napríklad tento rok podarilo už trikrát a Andreja Danka mediálny lynč donútil dokonca kandidovať za prezidenta.
Ten vzorec je vždy rovnaký. Dotyčný človek niečo urobí alebo neurobí, dopustí sa chyby, zlyhania, totálnej hlúposti alebo len niečo tresne, no a keď sa ozvú výčitky, urobí zo seba obeť. Vyhlási, že ide o mediálny lynč (vo vážnejšej situácii spomenie aj rodinu).
Je to priehľadné, nudné a lacné a azda preto to najnovšie urobil aj Matúš Šutaj Eštok, ktorý vidí mediálnu štvanicu proti svojej osobe po tom, ako policajti dobili na smrť človeka. Šutaj Eštok je pritom človek, ktorý by sa svojím gadžovským vystupovaním nestratil ani pri menej legálnej ekonomickej činnosti. Niekto by síce mohol namietať, že je predsa ministrom vnútra – ale veď práve.
