V arzenáli vyhrážok a obáv od kádrovania mimovládok a vypaľovania Kainových znamení „zahraničným agentom“ cez zvyšovanie kvóra po mýtický „Orbánov volebný systém“, ktorými koalícia bombarduje verejnosť, je náročné oddeliť skutočné hrozby od fantómových, ale môžeme sa oprieť o skúsenosť.
A tá nám hovorí, že pre Smer a komplicov je príznačná krátkozrakosť, ktorú by latinčinári zhrnuli do hesla „Carpe diem“ a temnejšie naladení slovenčinári zasa do frazeologizmu „Po nás potopa“.
Tento situačný prístup znamená, že moc a korisť sa konzumujú tu a teraz a na nejaké dlhšie plány nie je čas a priestor.

Tento prístup je síce príčinou dlhodobej hospodárskej stagnácie a spoločenskej erózie, ale v čase úplnej straty zábran môže byť paradoxne zdrojom nádeje. Rukolapne to znamená, že hmatateľnejšie hrozby nateraz vyplývajú z túžby po obyčajnom humpľovaní a koristení než z rúcania demokracie ako takej.