Poznáte ten pocit, keď sa vám sníva niečo desivé a po precitnutí nastane obrovská úľava, že to bol len sen? Tak nič také nás nečaká najbližšie štyri roky.
S nočnou morou môžeme zápasiť tak akurát s humorom. Smiech cez slzy, žiaľ, pretože môžeme s istotou očakávať, že sa miliónom Američanov, a teda aj miliónom nás bude žiť horšie.
Výbuch demokratov sa bude analyzovať ešte roky. Na prvú prezidentku si Američania budú musieť ešte počkať, jedine, že by Joe Biden rezignoval, aby aspoň zopár dní na truc republikánom Kamala Harrisová prelomila toto smutné vyše 200-ročné tabu.
Bernie Sanders hovorí o odklone demokratov od pracujúcich ľudí, strate kontaktu s realitou miliónov „obyčajných“ ľudí.
Problém bude určite aj v neskorom odstúpení Bidena z kampane a zvolení Harrisovej za kandidátku strany priamo, bez primárok. Harrisová v ostatných primárkach ani nebola najpopulárnejšia z kandidátov.
Demokrati rozhodne majú nad čím rozmýšľať a nesmú ostať bez sebareflexie.
Podľa mňa však najväčším víťazom týchto volieb sú alternatívne informačné zdroje, sociálne „šmejdiá“, ktoré normalizujú nenávisť, hoaxy a ktoré sú rakovinou demokratického procesu.
Štát je organizované násilie, existuje, pretože kontroluje to najhoršie, čoho sú ľudia schopní.
Sociálne médiá sa stali trójskym koňom tej rakoviny na ovládnutie moci. Normalizujú pudy a zlosť, ktoré sa v spoločnosti skrývajú, a aj preto kampaň, ktorá ukazovala na všemožné ľudské, morálne a dokonca trestné zlyhania kandidáta Trumpa, zlyhala.
Trump je ako brutálna autonehoda. Nikto nechce byť jej účastníkom, ale mnohí milujú pozerať sa na to, ako sa stala, a na skazu, ktorá po nej nastala.
Demokrati sú nudní. Každodenní a opozeraní. Neprinášajú žiadnu zásadnú zmenu, koniec koncov Harrisová priamo reprezentuje status quo.
Američania sa rozhodli pre drámu, rovnako ako Briti pre brexit. A rovnako ako Briti svoju voľbu oľutujú.
Niekedy sa to však inak nedá. Až keď sa stanú účastníkom nehody, zistia, prečo je dobré jazdiť podľa predpisov, hoci je to nuda.
Paradoxne, výhra Trumpa môže donútiť demokratov a Európsku úniu pracovať viac ako kedykoľvek predtým. Otázka je, ako presvedčiť masu ľudí o vlastnej pravde bez toho, aby sa prispôsobovala autoritárskym a bigotným tendenciám súčasnej hnedej vlny.
Verím, že si aj naša opozícia zoberie ponaučenie a bude sa uchádzať a komunikovať s každým a všade, nielen z bratislavských námestí signalizovať svoju „dobrotu“.
Kto chce naozajstnú zmenu, musí mať nielen pravdu, musí mať tú pravdu páčivú a inkluzívnu.
