Rozhodnutie Joea Bidena dovoliť Kyjevu páliť rakety dlhého doletu až do Ruska je po dlhom čase prvá dobrá správa z ukrajinského frontu. Prezident tým čiastočne napĺňa sľub ministra Blinkena, že demokratická administratíva bude až do svojho posledného dňa Ukrajine všemožne pomáhať.
Čiastočne preto, lebo spravodlivá sebaobrana je obmedzená iba na oblasť Kurska. A to je potrava pre kritikov, ktorí tvrdia, že pomoc je nedostatočná, pričom vcelku relevantne argumentujú, že ak Západ prekročil za dva a pol roka desať červených čiar Kremľa, môže aj jedenástu.
Mimoriadne zdravo vyzerá hypotéza, že agresívnu zločineckú vojnu Rusom výrazne uľahčuje skutočnosť, že USA a EÚ Putina „ubezpečujú“, že - božechráň! - ani jedna raketa na Moskvu, ani noha vojaka NATO na Ukrajinu.
Priebeh vojny nezvrátia, no Ukrajine dajú lepšie možnosti. Čo dokážu rakety ATACMS? Čítajte Na strane druhej. Hoci všetky analýzy hovoria, že Kremeľ si odvetnú reakciu nedovolí, kritika nedostatočnej odvahy Západu by mala zvažovať aj to, že bremeno absolútnej zodpovednosti za životy a zdravie vlastných voličov nesú politici. Nie vyvolávači, outsideri a kibici spoza stola.
S obmedzením len na Kursk sa Biden zrejme mýli. Nikto mu však nemôže odpárať, že robí rozhodnutia podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
