Autor je predseda Protimonopolného úradu
Prudký rast cien pohonných hmôt v roku 2021, ktoré po vypuknutí konfliktu na Ukrajine atakovali v roku 2022 historické maximá, viedli viaceré krajiny k opatreniam na zmiernenie cenových skokov. Najčastejšie to bolo znižovanie spotrebných daní, poskytnutie subvencií zasiahnutým odvetviam alebo kompenzácie pre spotrebiteľov.
Jedným z opatrení, o ktorom sa diskutovalo aj na Slovensku, bola regulácia cien pohonných hmôt (obdobná debata sa týkala aj cien potravín). Hoci sa Slovensko touto cestou nevydalo, úvahy o cenovej regulácii nielen pohonných hmôt sa vo verejnom priestore objavujú pravidelne. Je preto prínosné sledovať skúsenosti z krajín, ktoré toto opatrenie zaviedli.
Poučenia z maďarského kolapsu
Jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré zastropovali ceny benzínu a nafty, bolo Maďarsko. (Určité formy vládnych intervencií do cenotvorby boli aj v Slovinsku, Chorvátsku, Belgicku, Luxembursku a na Malte.)
Po viac ako dvoch rokoch od zavedenia tohto opatrenia môžeme konštatovať, že maďarská skúsenosť potvrdzuje závery ekonomickej teórie, že vo väčšine segmentov ekonomiky má cenová regulácia spravidla negatívne následky. Prejavia sa nielen počas jej trvania, ale môžu pretrvávať dlhšie v dôsledku narušenia trhových štruktúr a konkurenčného prostredia.
Strop na ceny pohonných hmôt zaviedla maďarská vláda v novembri 2021 a v platnosti zostal do decembra 2022. Maloobchodná cena benzínu bola vtedy výrazne nižšia ako v okolitých krajinách. Cenový strop bol pritom stanovený na úrovni, ktorá veľkej skupine predajcov neumožňovala predávať so ziskom.
Tieto dva parametre regulácie následne viedli k vysokému dopytu, ktorý bol stimulovaný aj nákupnou turistikou zo susedných krajín (spotreba palív stúpla v roku 2022 o 25 percent v porovnaní s predchádzajúcim obdobím), a zároveň k tomu, že množstvo čerpacích staníc pristúpilo k obmedzeniam, prípadne úplne zatvorilo.
Maďarskí vodiči sa tak často stretávali s výpadkami zásobovania, dlhými radmi na tankovanie alebo so zavretými pumpami. Aj samotná rafinéria MOL priznala, že s ohľadom na zvýšený dopyt a potrebu údržby rafinérie mala problémy s uspokojovaním dopytu a dochádzalo tak k výpadkom dodávok pohonných hmôt.
Maďarská vláda sa pokúsila tieto problémy odstrániť zákazom predaja za regulovanú cenu nákladným vozidlám a autám evidovaným mimo Maďarska alebo čiastočnou kompenzáciou strát predajcov. Keďže však problémy so zásobovaním pretrvávali a narastala nákupná panika, ktorá zvyšovala riziko kolapsu celého odvetvia, bola vláda prinútená koncom roka 2022 cenovú reguláciu zrušiť.
Ukazuje sa, že okrem týchto bezprostredných negatívnych vplyvov mala cenová regulácia ďalšie nepriaznivé dôsledky, ktoré sa prejavili po jej zrušení. V júli tohto roka bola v žurnále Energy Strategy Review zverejnená štúdia, ktorá hodnotila vplyv cenovej regulácie motorových palív v Maďarsku na ceny benzínu po jej zrušení.
Jedným z autorov štúdie je hlavný ekonóm maďarského protimonopolného úradu. V štúdii bola použitá metóda syntetickej kontrolnej skupiny (tzv. synthetic control method), pomocou ktorej autori odhadli, aký by bol hypotetický vývoj cien benzínu v Maďarsku bez zavedenia regulácie.
Omámenie nízkymi cenami a kruté vytriezvenie
Za trinásť mesiacov cenovej regulácie boli priemerné ceny benzínu v Maďarsku o 21,5 percenta nižšie v porovnaní s odhadovanými cenami bez regulácie. Po odstránení regulácie sa situácia obrátila. Od decembra 2022 do septembra 2023, teda v období, ktoré štúdia skúmala, boli ceny benzínu o 11,6 percenta vyššie, ako keby vláda nezasiahla dočasným zastropovaním.
Tieto zistenia sa zhodujú s dátami Európskej komisie, z ktorých vyplýva, že maloobchodné ceny benzínu (bez dane) boli po zrušení regulácie v decembri 2022 pozorovateľne vyššie ako v okolitých krajinách, a to až do mája 2024.
Vyššie ceny benzínu po zrušení regulácie môžu mať podľa autorov štúdie viaceré príčiny. Jedným z najpravdepodobnejších vysvetlení je deformácia konkurenčného prostredia, keďže viaceré čerpacie stanice ukončili po zavedení cenového stropu činnosť. Išlo najmä o nezávislé nízkonákladové spoločnosti, ktoré nedokázali kryť straty v dôsledku regulácie.
Ako uvádzajú, práve úroveň konkurenčného prostredia je spolu s globálnymi cenami ropy, výmenným kurzom lokálnej meny voči americkému doláru a spotrebou palív v danej krajine hlavným faktorom ovplyvňujúcim ceny pohonných hmôt (konečnú cenu pre zákazníka ešte výrazne ovplyvňujú spotrebné dane).
Odchod čerpacích staníc sa mohol odraziť v nižšom konkurenčnom tlaku, čo mohlo prispieť k vyšším cenám. Zostávajúce čerpacie stanice mohli následne jednoduchšie zosúladiť svoje správanie s cieľom nahradiť si straty, ktoré utrpeli počas regulácie.
Závery štúdie okrem bezprostredných škodlivých následkov cenovej regulácie v podobe nedostatku regulovaných produktov dokumentujú aj jej potenciálne dlhodobé negatívne následky.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať politicky lákavé dosiahnuť nízke ceny jednoduchým zásahom štátu, takéto opatrenie spravidla neprinesie želané výsledky, keďže dočasné zníženie cien sprevádza nedostatok regulovaných tovarov a môže viesť ku kolapsu celého odvetvia.
Zároveň má potenciál poškodiť konkurenčné prostredie, ktoré, ako potvrdzuje aj táto štúdia, je jedným z najdôležitejších aspektov pre dlhodobé udržanie nízkych cien či zlepšovanie kvality a dostupnosti tovarov a služieb.
Maďarský príklad ukazuje, že vlády by mali zavedenie akýchkoľvek opatrení, ktorými sa zasahuje do trhového prostredia, dôkladne zvažovať, a ak je to možné, uprednostniť protrhové opatrenia, ktoré budú podporovať zdravé konkurenčné prostredie.
