Peter Pellegrini sa síce posťažoval, že vláda 17. novembra pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu neusporiadala žiadne oficiálne oslavy, ale to nič, jeho odkaz sme si pripomenuli prakticky. Slobodnú politickú súťaž opozícia symbolicky vyjadrila demonštráciou a koalícia zasa mocenskými spormi.
Robert Fico odpadlíkom z klubu SNS odkázal, že sa nenechá vydierať, a zastrájal sa, že sa nebojí predčasných volieb. Muskulatúru odhalil aj Pellegrini, ktorý premiérovi odkázal, že predseda vlády nemá problémy zametať pod koberec, ale riešiť, a že voľba predsedu parlamentu musí byť prioritou.
Prezident apeluje na voľbu predsedu parlamentu, Fico by sa nemal ukrývať za ministrov Čítajte To posledné bola zjavne reakcia na Ficove opakované arogantné, voči koaličnému partnerovi ponižujúce vyjadrenia, že jeho nejaký predseda parlamentu nezaujíma a keď niekoho áno, nech si to láskavo rieši s Andrejom Dankom. A Andrej Danko zasa hovorí, že všetko má v rukách Pellegrini ako čestný predseda Hlasu. Skvostné.
A najlepšie na tom je, že Danko má pravdu.
Nevieme, ako Danko svoje zašifrované slová vlastne myslel (ak myslel), ale v jadre zodpovedajú realite. Napokon, aj pokazené hodiny dvakrát denne uhádnu presný čas, tak prečo by sa to raz za mesiac nemohlo podariť Dankovi.
Odložme teraz nabok, že svojím vyhlásením urazil nominálneho predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, ktorému fakticky odkázal, že preňho nie je partnerom. Kľúčové je, že riešenie má v rukách samotný Hlas, či už ho stelesňuje prezident, alebo minister vnútra.
Je iste nedôstojné a voči partnerovi vyložene neslušné, keď pre premiéra nie je druhá najvyššia ústavná funkcia prioritou, ale to robí len preto, že môže. A môže to preto, že mu to ten partner dovolí. Inými slovami, ak Hlas chce, aby bola funkcia predsedu parlamentu prioritou pre koalíciu, tak musí byť najprv prioritou pre Hlas.
A to sa nerobí mykaním pliec, ale dôveryhodným formulovaním rukolapných dôsledkov vyplývajúcich z nedodržiavania koaličnej zmluvy. (Lebo to sa deje.) A niečo podobné platí aj pre huliakovcov.
Dá sa rozumieť Ficovmu postoju, že s handrami z Hlasu sa vytierajú podlahy a s vydieračmi sa nevyjednáva, ale takým bohorovným vystupovaním ich fakticky vyzýva, aby svoje požiadavky podopreli intenzívnejšími prejavmi vzdoru, čo nemáva dobré konce. Veď si musí pamätať, ako ho Béla Bugár ponižujúco vysťahoval z Úradu vlády.
Inokedy by sme povedali, že na takýto hrubo netaktický výsmech musí premiér doplatiť. Na Slovensku v roku 2024 budeme len zvedaví, čo všetko mu ešte prejde.
