Názor poľského prezidenta, že dolet ukrajinských rakiet na územie Ruska je prelom v rusko-ukrajinskej vojne, je aj zostane menšinový. Dokumentuje však vojenský aj symbolický význam kroku, ktorý mala – podľa mnohých – prijať demokratická administratíva už dávno.
Naopak, takmer väčšinové už sú špekulácie, že načasovanie svedčí o snahe Bidena (demokratov) skomplikovať Trumpovi „jeho“ diplomatické riešenie krízy. A ukázať tak na prázdnotu jeho sľubov.
Špekulácia počíta so scenárom, že aj keď bude v Bielom dome už Trumpova administratíva, ostreľovanie (aspoň) oblasti Kurska – ktoré sa už začalo – vystupňuje napätie s USA.
Zdanlivá alternatíva, že Trump vyzve Zelenského, aby nestrieľal, je vylúčená, keďže známym a dlhoročným podozreniam, že existuje súvislosť medzi jeho osobou a šnúrkou od Putinových gatí, by dodal na váhe ako nikdy doteraz. Navyše, bojkot diplomacie je ako odveta, ktorú Kremeľ sľúbil, minimálne minimum. (Niežeby Kremeľ doteraz diplomaciu nebojkotoval, ale nahlas neodmietal.)
Vetry zlomu fúkajú z inej strany. Dve Zelenského vyjadrenia v zmysle, že vojna sa skončí v roku 2025 a že pri novej US administratíve je mier bližšie, znejú cudzo. Sú totiž ak nie v úplnom protirečení, tak výraznou výchylkou z doterajších pozícií Kyjeva. Iste, keďže Zelenskyj nie je ikonou konzistencie, korektúra iste príde.
Nečakané slová však demonštrujú jednak novú dynamiku situácie, ktorá prichádza s Trumpom, a tiež – čo je azda vážnejšie – čoraz prítomnejšie pocity frustrácie, únavy a bezvýchodiskovosti. „Cvičia“ s morálkou do tej miery, že napríklad vyhýbanie sa mobilizácii či kompromis („kompromis“) územie za mier už nepociťuje významná časť spoločnosti ako rúhanie. To je psychologický posun za tisíc dní.
Čo sa týka Slovenska, hoci to neznie dvakrát uveriteľne, nová dynamika s Trumpom nemení scenáre, mení však asi pomery pravdepodobnosti. Asi najmenej reality nesie faktické predlžovanie prítomnosti, teda že, povedzme, s menšou podporou USA, ktorú ne/zastúpi Európa, bude pokračovať zákopová vojna.
Dynamika tenduje k vyššie naznačenému „mier za územie“, kde by Slovensko mohlo čerpať z ukrajinského približovania sa k EÚ. Azda – napodiv – i vtedy, keby pri moci zostala tá hanba Slovenska, ktorá dnes znižuje jeho šance participovať na scenári, ktorý je nespravodlivý, ale vlastnosťou Trumpovej dynamiky je celkom iste strata poradia spravodlivosti medzi kritériami riešenia. (Resp. vypadnutie z kriteriálneho rámca.)
Niežeby pre Slovensko katastrofický scenár – bábková vláda v Kyjeve – v „balíku“ koncoviek za Bidena chýbal. Nechýbal, existoval, scenár slovensko-ruskej hranice však nová dynamika Trumpa strká výrazne do popredia. Bol by to najnižší bod márnosti po 1. máji 2004 (od pádu Mečiara).
