My sme tu fakt ako z toho vtipu, v ktorom strhaný premiér dorazí na zasadnutie vlády s tým, že vláda musí intenzívne pracovať na skvalitnení života občanov – a hneď vytiahne hárok so zoznamom konkrétnych občanov. Možno s tým rozdielom, že v tomto prípade sú tými občanmi často priamo členovia vlády.
Susko pripustil zriadenie špecializácie na súdoch týkajúcej sa tlačovej agendy Čítajte Najprv si dramaticky zvýšili paušálne náhrady, aby mali o čosi vyššie legálne príjmy (čo je pre nich dôležité, keďže iné ako legálne príjmy nemajú). Potom dekriminalizovali starostlivo vybrané oblasti trestnej činnosti, čím zvýšili mieru slobody starostlivo vybraných osôb. No a teraz chcú zrýchliť prácu súdov.
Minister spravodlivosti Boris Susko totiž vyjavil, že mu ležia na srdci konania o ochrane osobnosti, a tak by sa mu páčilo „zriadenie špecializácie na súdoch zameranej na tlačovú agendu“.
Dobre ste pochopili, keď budú politici novinárov označovať za krvilačných bastardov, to je sloboda slova.
Ale keď mu za to občan v médiu vynadá do debilov, tak sa expresne dostaví na súd – a to už je ochrana osobnosti!
Ak na chvíľu odložíme žartovanie, taký úmysel je v každej demokratickej krajine mimoriadne nebezpečný. Niežeby médiá nemali niesť zodpovednosť, ale keď politik práve ich trestanie nadradí všetkej ostatnej agende, akurát odkopal svoje autoritárske sklony.
Minister má pravdu, že pri žiadostiach o opravy či ospravedlnenie v médiách hrá rolu čas, ale to aj pri vymáhaní náhrady škôd, sociálnoprávnej ochrane detí a rozvodoch. Vlastne by sme asi ťažko hľadali oblasť, kde by včasnejšie rozhodovanie neosožilo.
Takéto nápady sú ďalším zjavným a neklamným dôkazom známeho faktu, že vládnuca čeliadka má nedemokratické inštinkty v krvi. Zostáva preto dúfať, že sa nám neminulo šťastie a ich grambľavosť v kombinácii s európskymi normami im nedovolí nápady doviesť do koncovky.
Čakanie si môžeme skrátiť návrhmi iných zlepšovákov, keď už ministrovi tak leží na srdci ochrana osobnosti. Medzi jeho kolegami sa totiž rozmohla záľuba demonštratívne podávať zjavne neopodstatnené slabomyseľné trestné oznámenia.
Polícia ich síce vyhodí do koša, ale to neplní nápravný účel odradiť politika od šikanovania občanov. Keďže v Smere chcú poctivosť úmyslu politikov testovať kauciou, dá sa tá úvaha rozviesť.
Tomáš Taraba by sa pri podávaní trestného oznámenia pre hanobenie vlajky dúhou (toto keď si človek číta a vie, že sa to naozaj stalo, neubráni sa pocitu, že sme tu originál pomocná škola) zaviazal, že v prípade odmietnutia oznámenia sa verejne ospravedlní za svoju profesionálnu tupotu a v prospech queer nadácií prevedie desaťtisíc eur.
Juraj Gedra, Igor Melicher a Erik Kaliňák by vážnosť svojich trestných oznámení na Leška, Havrana a Šimečku okrem prísľubu ospravedlnenia preukázali kauciou založenou v prospech Nadácie otvorenej spoločnosti, Nadácie Zastavme korupciu a Georgea Sorosa osobne.
No a potom tu je neborák Michal Bartek a jeho žaloba na Luciu Nicholsonovú za to, že si málo váži dôchodcov.
Tomu už človek ani nechce viac ubližovať, ale spravodlivosť musí byť. Až polícia jeho zlátaniu vyhodí von oknom, gymnáziu na Bilíkovej zaplatí interaktívnu učebňu a zúčastní sa na najbližšom školskom maškaráku. Môže ísť za hlasáckeho ozembucha.
