Nápad ministra spravodlivosti Borisa Suska zriadiť špecializované súdne senáty, ktoré sa majú zaoberať konkrétnym typom žalôb, by vo všeobecnosti nemusel byť zlý. Treba si však položiť niekoľko okruhov otázok.
Susko pripustil zriadenie špecializácie na súdoch týkajúcej sa tlačovej agendy Čítajte Po prvé: Prečo sa takíto súdni špecialisti majú zaoberať práve médiami? Koľko takýchto žalôb je, koľko z nich má prieťahy a z akých dôvodov?
Po druhé: Prečo pri súdoch či sudcoch má zmysel špecializácia a pri prokurátoroch zrušenej špeciálnej prokuratúry špecializácia zmysel nemala?
Lebo bez jasných odpovedí na tieto otázky je nápad zriadiť špecializované senáty či sudcov pre médiá a žaloby voči novinárom len ďalším nástrojom šikanovania nezávislej a kritickej tlače. Vláda premiéra, ktorý nazýva novinárov krvilačnými bastardmi alebo protislovenskými prostitútkami, takto opäť v justičnom alebo nedajbože konkrétne v trestnom systéme vytvorí nelogické, nesystémové a úplne zbytočné inštitúty.
No najdôležitejšia je tretia skupina otázok. Ako k nápadu urýchliť žaloby (zväčša politikov či oligarchov) proti médiám prídu ženy, na ktorých je v domácnostiach páchané násilie? Čo rodičia po rozvode, ktorým nie je platené výživné? Pozostalí v ťažkých životných situáciách, ktorí čakajú na škodové konanie? Alebo napríklad obete sexuálneho násilia, ktoré sa nevedia domôcť spravodlivosti?
Keby Boris Susko na ministerstve nebol rozpustil vlastný tím analytikov, zrejme by mu poradili, že toto sú oveľa pálčivejšie problémy ako nejaké žaloby na médiá.
To by však musela vláda Roberta Fica a jeho kumpánov viac než na svoj prospech, výhody a pomstu myslieť na skutočné problémy bežných ľudí.
