Autor je komentátor českého spravodajského webu Seznam Zprávy
Zatiaľ čo hnutie Me Too vo svete stráca na sile, v Česku prežívame naplno neskorú spravodlivosť, ktorú vyvolalo.
Po kedysi nádejnom poslancovi TOP 09 Dominikovi Ferim, ktorý si od júna odpykáva trojročný trest za znásilnenie, došlo tento týždeň na ďalšiu „celebritu“. Známeho a médiami hojne vyhľadávaného psychiatra Jana Cimického.
Sedemdesiatšesťročný muž, ktorý mal ešte pred troma rokmi dostať od prezidenta Miloša Zemana štátne vyznamenanie, dostal na Obvodnom súde Prahy 8 päť rokov natvrdo za tridsaťpäť prípadov znásilnenia a vydierania, ktorých sa mal dopúšťať počas svojej praxe dlhých štyridsať rokov, až do roku 2012.
Päť rokov (zatiaľ neprávoplatných) síce nevyzerá dramaticky, ale treba povedať, že je to najtvrdší trest, aký mohol podľa českých zákonov dostať.
Sudca trest v záverečnej reči odôvodnil okrem iného tým, že Jan Cimický neprejavil počas jedenásťmesačného pojednávania žiadnu sebareflexiu. Za skutky, ktoré tu nie je možné všetky vykresliť, české médiá sú ich však plné, sa ani slovom neospravedlnil.
A hoci obete veľmi plasticky vykreslili všetky odpornosti, ktorých sa dopúšťal, psychiater, ktorý viac ako päťdesiat rokov spolupracoval s Českým rozhlasom a býval častým hosťom televíznych estrád, po celý čas trval na tom, že chcel svojim pacientkam iba pomôcť.
Hľadať spravodlivosť po toľkých rokoch býva zradné a niekedy aj selektívne, ale Cimického prípad vyzerá jednoznačne. Za to, že sa práve on dostal až do rúk spravodlivosti, môže však skutočne jeho sláva.
Keď ho chcel Miloš Zeman na jeseň 2021 vyznamenať, prišla ako prvá so svojím svedectvom o napadnutí speváčka Jana Fabiánová, vzápätí sa s rovnakou skúsenosťou ozvala moderátorka ČT Martina Hynková Vrbová, ktorá s Cimickým v televízii spolupracovala. Cimický všetko poprel, ale vyznamenania sa vzdal.
Tým sa to však neskončilo. Polícia rozbehla vyšetrovanie a počas niekoľkých týždňov sa jej prihlásili desiatky žien.
Bývalý Cimického nadriadený z Psychiatrickej liečebne Bohnice Zdeněk Bašný pripustil, že Cimického správanie bolo verejným tajomstvom, dokonca ho preto aj prepustil, ale viac už neurobil, pretože „taká bola doba“.
Áno, časy sa zmenili a Jan Cimický si dokonca môže hovoriť, že sa stal výberovou obeťou atmosféry, ktorej nástup vo svojom zlatom období nemohol predpokladať.
To je pravda. No predovšetkým, ani vtedy nemusel, nemal a nesmel robiť svojim pacientkam, ktoré mu plne dôverovali, to, čo sme v uplynulých jedenástich mesiacoch počuli v súdnej sieni.
