To, že za tridsať rokov vôbec nikto nerozobral Fica na prvočinitele, sa začína mstiť. Keď raz, trebárs keď do Užhorodu dorazí motostrelecká divízia generála Zajceva, bude poľný súd vypisovať účty a zodpovednosti na národnej tragédii, tak každému, kto sa o Ficovi vyjadril, že „pragmatik“, by mal vymerať... Tri bodky znamenajú, že nabádať na zavedenie útrpného práva je trestné.
Výraz „pragmatik“ je škuľavý a chromý eufemizmus. Sprisahanecké žmurkanie – rozumieme si, my politológovia – akože kým „iba“ kradne, plieni a ohlupuje, netreba sa plašiť. Načo, prečo? Vystupovať z EÚ je proti najvlastnejšiemu záujmu jeho i okolia, ktoré „čerpá“. Nech sa vyšantí pred voličmi – o nič nejde, iba o preferencie. Veď ak kadenie na domácom dvore v Bruseli zaprie a neguje – čo sa deje –, my čerpadlári dovtedy čerpáme.
Riekanka hovorí, že raz komunista, (na)vždy komunista. Vieme aj o výnimkách, Fico je však exkluzívny prvostupňový dôkaz, že základné tvrdenie (navždy) je nepriestrelné. Kto prežíval marxisticko-leninskú vieru z hĺbky duše, presvedčenie si berie aj do hrobu. Postupom normalizácie v eštébáckej civilizácii články viery zvetrávali, fanatizmus a hysterické vzopätie chradli. Komunistické mantry zneli čoraz demotivovanejšie a unavenejšie. Až sa v osemdesiatom deviatom vzdali fakticky bez boja.
A nastal masový jav. Neeufemistickí pragmatici bez úvodzoviek sa chopili príležitosti a vo veľkom monetizovali pozičné výhody, ktoré za 20 (40) rokov nakopili. Zamrznutý v boľševickom chlieve, zapichnutý ako sovietska vlajka v maštali, zostal akurát Fico. (A ešte štyria.)
Až do tej miery, že z neho rástol a vyrástol najantireformnejší, najduchaprázdnejší, ale hneď trojnásobný predseda vlády. A(ž) vo štvrtej „misii“ vracia na Slovensko úchylky normalizácie. Experimentuje z časov, keď nasával zvrátenosti plnými dúškami: „Nemôže hocikto si len tak tri mesiace pred voľbami založiť politickú stranu.“ Vnímate, ako primitívne sa boľševik odkopáva? Samozrejme, v sprievode retardovaného slovného balastu a kakofónie nezmyslov, prázdnoty duše i lebky. To všetko je adresované elektorátom vlastniacim IQ zosunuté nadol o jeden rád.
Komunistickým nastavením mysle a významov výrazov Dobro a Zlo robí barbarom spod Uralu vysoko cenenú službu. Keďže v prostrediach o jedno poschodie nad facebookom a inými suchými latrínami sa tvorba mienky vyžíva v balastoch, „pragmatik“ predsedá kontrarevolúcii fakticky bez relevantného odporu. V zmysle „keď je to Fero, volajme ho Fero“.
Pritom hroty neotupuje, že nemá ani kádre, ani víziu, ani intelekt, aby nešťastnú krajinu doviedol do „cieľovky“ čisto vedomým pričinením a zámerom. Iná vec je ad hoc – s Putinom, Trumpom, Orbánom.
