Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Privedú ju v putách. Má biele vlasy, ako mávajú šesťdesiatosemročné ženy, keď nemajú čas na kaderníka. Lekárka Nadežda Bujanovová sa ešte usmieva. O chvíľu niekto urobí fotografiu, ktorá obletí svetové médiá.
Napadlo mi, že by som to pokojne mohla byť ja. Tuším, že keby mi povedali, že strávim najbližších niekoľko rokov v ruskom väzení, tiež mi vyhŕknu slzy.
Áno, sú takí, ktorí po vynesení rozsudku zdvihnú päsť či prsty na znamenie víťazstva, aby dali vedieť, že toto ich nezlomí. Ja by som asi plakala. Ako doktorka Bujanovová.
Jej prípad je síce tragický a aj na Rusko neobvyklý, ale, cynicky povedané, novinársky atraktívny. Ešte zaujímavejšie je, ako naň reagovala ruská verejnosť, médiá, ruskí lekári a o čom to vypovedá.
Najskôr prečo doktorku vlastne zavreli.
Mŕtvy vojak a neposlušná lekárka
Všetko sa začalo 31. januára 2024. Vtedy prišla k detskej lekárke Nadežde Bujanovovej tridsaťštyriročná Moskovčanka Anastázia Akiňšinová so sedemročným synom. Chlapec bol smutný, nehovoril, pozeral do zeme.
„Čo sa s ním deje?“ Spýtala sa doktorka. „Zabili mu otca. Veľmi ťažko to prežíva,“ odpovedala matka.
