Človeku sa už ani nechce počítať, koľkokrát za posledné mesiace počul alebo čítal vyjadrenie, že politika do umenia nepatrí. Herci a herečky, výtvarníci a tanečnice a vlastne všetci ľudia, ktorí pracujú v kultúre, sa vraj síce majú snažiť, aby bol pospolitý ľud pozdvihnutý na duchu, ale tak akosi neutrálne. Ako keď sa za minulého režimu spievalo iba o láske, chladených nápojoch a o kráse slovenských dolín, v ktorých sa túlia ovčie stáda.
Posledná (zatiaľ) zmienka o odmietaní politiky v prostredí kultúry prišla od ďalšieho absolventa desaťdňového rychlokurzu galeristiky.
Tak ako písala na facebooku pani Magda z Horných Lefantoviec aj Jaroslav Niňaj, toho času poverený riadením Slovenskej národnej galérie, hovorí, že zamestnanectvo galérie nemá čo robiť politiku. Nemá sa vyjadrovať, dačo organizovať pred budovou alebo nebodaj ešte vešať obrazy, ktoré budú mať nejaké posolstvo.
Na malú chvíľu odhliadneme od toho, že aj vypisovačky pani Magdy, aj Niňajov veľkolepý mocenský úvod sú vo svojej podstate politické akty. Poďme sa pozrieť na to, či je vôbec možné, aby akékoľvek umenie existovalo bez politického alebo dokonca ideologického podfarbenia.
V histórii umenia máme nekonečné množstvo rukolapných príkladov, ktoré ukazujú, ako politika a politické udalosti priamo ovplyvňovali umelcov. Obrazy Sloboda vedúca ľud na barikády maliara Eugena Delacroixa, Maratova smrť Jacqua-Louisa Davida či Goyove Popravy 3. mája 1808 už nemôžu byť viac politické. A vari aj Bittner, Timko a Niňaj by sa na ne pozreli aspoň so stredným záujmom.
Politické názory a pohyby čias prenikli do tvorby Beethovena, Chopina, Šostakoviča politikárčil Brecht a dokonca ani Shakespearove hry nevznikali vo vzduchoprázdne, ale v dobovom kontexte alžbetínskeho divadla, ktoré bolo politické až-až.
Ani slovenské umenie sa politike nevyhlo a naozaj nebolo len o ovciach a kvetoch na stráni. Dokonca aj to, aké rozprávky vybral Dobšinský medzi Prostonárodné slovenské povesti, je výsledkom politického dopytu národného obrodenia. Hoci väčšina ľudovej slovesnosti bola skôr pre zábavu a kratochvíľu, rozprávkar vyberal najmä príbehy o hrdinoch, ktorí búrajú starý svet, čím jasne napĺňal myšlienky národného obrodenia. Spálime ich preto teraz?
Politika prestupuje do umenia od čias, keď niekto v paleolite namaľoval na stenu zver a dal tým najavo, že táto jaskyňa je lepšia ako ostatné. Pretože má nejaký názor. Hovoriť, že politika do umenia nepatrí, je len ďalší prejav zadubenosti.
