Je len smutným opakovaním stokrát známeho faktu, že slovenské zdravotníctvo je vo veľmi zlom stave a potrebuje zásadné štrukturálne reformy.
Za posledných osemnásť rokov vlády Roberta Fica, ale ani Igora Matoviča a Eduarda Hegera neboli schopné nielen zrealizovať, ale ani predstaviť nejakú zásadnejšiu reformu zdravotníctva. Poslednou snahou bola stratifikácia nemocníc z obdobia pred pandémiou, ale aj tá napokon zostala len na papieri pre uprednostnenie populizmu a súčasná vláda ju z rovnakého dôvodu definitívne odložila.
Je až trestuhodné a úplne nepochopiteľné, ako všetky vlády zásadne podceňujú rezort zdravotníctva. S ohrozením zdravia skôr či neskôr príde do kontaktu každý jeden obyvateľ, a teda volič. Zdravotníctvo by mohlo byť vlajkovou loďou akéhokoľvek úspešného politického PR.
Na realizáciu takéhoto projektu však v tejto vláde chýbajú kapacity a schopnosti. A zjavne aj ochota.
To, že sa pre Roberta Fica zdravotníctvo nestalo kľúčovou premiérskou témou, však ukazuje jednu podstatnú vec. Ako málo mu naozaj záleží na skutočných problémoch, ale najmä na životoch a zdraví obyvateľov Slovenska.
