Umelci rozprávajú príbehy, zviditeľňujú hrdinov, zvýrazňujú naše pochybenia, určujú hranice krásy a testujú naše vnímanie. Vysvetľujú dobro aj zlo a všetky ich odtiene. Zvečňujú zásadné momenty histórie a z iných si zase uťahujú. Ako si niekto vôbec môže myslieť, že politika do ich tvorby nezasahuje? Mnohé z ich rozhodnutí, či už priamo v tvorbe, alebo ohľadne financovania ich tvorby, budú aj politickými postojmi.
Umenie by sa dalo oddeliť od politiky len vtedy, keby sa umelec vôbec nemohol zaoberať otázkou národa, spoločnosti a jej morálky. Lenže my v podstate od umenia aj očakávame, aby sa zaoberalo vzťahom človeka a spoločnosti.
Nikoho neprekvapí, že v sedemdesiatych rokoch minulého storočia o natáčaní seriálu 30 prípadov majora Zemana rozhodovalo komunistické ministerstvo vnútra, lebo seriál mal byť oslavou práce Zboru národnej bezpečnosti aj v tom, ako eliminuje buržoázne živly.
„Hlavný ideológ KSČ Vasil Biľak niektoré diely osobne pred vysielaním schvaľoval, dokonca navrhoval úpravy a zmeny – dnes už, žiaľ, nevieme, ktoré to boli,“ povedal televízny historik Daniel Ružička pre Český rozhlas Plus.
Hymna je totálne politická
Počas komunizmu tento prístup sa nazýval „kultúrnou politikou“ štátu. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová tiež buduje svoju „kultúrnu politiku“, ktorá sa nebezpečne podobá komunistickej.
