Udalosť týždňa
Prímerie. Vysmiate tváre Libanončanov v globálnych médiách – okrem Al-Džazíry, pre ktorú je to veľké sklamanie – sú jasnou správou, že Biden plne rehabilitoval svoju blízkovýchodnú politiku. A vypálil rybník nástupcovi, ktorý už nevymyslí s (už zase) kamarátom Netanjahuom taký scenár, v ktorom by defiloval ako mierotvorca on, Trump.
Výrazne si prilepšil i Netanjahu. Po dekapitácii kompletného vedenia Hizballáhu dosiahol aj jeho úplnú kapituláciu, keďže – a to je úspech – scenár poradcov Bidena nezablokovali šialenci (radikáli je slabé slovo) Ben Gvir a Smotrich. Vyhrážky, že koalícii odzvonilo, ak Hizballáh nebude vystrieľaný z celého Libanonu, sa vzdali.
Navyše Katar vyhostil politické vedenie Hamasu, čo znamená voľné ruky Mosadu. S takou istotou, že v urnovom háji v Gaza City už môžu pripravovať tri-štyri miesta. Polemika, že moslimovia pochovávajú len do zeme, si neporadí so situáciou, keď teroristických vrahov Mosad doručí v práškovom skupenstve.
Udalosť SR
Huliakove šachy. A zase. Keby sa toto dialo inde, jediné pomenovanie by bolo regulárna koaličná kríza. Na Slovensku si musíte dať pozor.
Riziko, že kedykoľvek sa vynoria ruka v ruke Fico, Huliak, Eštok, Danko a spol., s vyhlásením, že sú bratia a nikdy sa nič nestalo – a kto hovorí niečo iné, je agent Sorosa –, tiká každú hodinu, na obed, večer, zajtra, o pár dní atď. Na čo sa pred pár chvíľami prisahalo, ani sa nestalo, ideme ďalej, sme bezdôsledková partia, koalícia, spoločnosť. Za štandardných „neslovenských“ okolností by bol vzťahový trend, ktorý ukazujú deň čo deň len tie znaky a situácie, ktoré získali publicitu, rozpadový.
