Pred vjazdom do prvej rakúskej obce od hranice Wolfstahl stál veľký kartónový policajt a nehybne sa usmieval, aby vodičom prívetivo pripomenul, že majú ísť pomalšie. Už tam nie je.
Nikto nevie, kam sa podel, ale autorke pri sledovaní tlačoviek ministra vnútra už viackrát napadlo, či sa nestal prezidentom policajného zboru. Ľubomír Solák naozaj nepôsobí dojmom, že je samostatne mysliacou jednotkou. Napokon, to nie je jeho úlohou.
Ciele ďalšej trojročnice sú jasné. Dali sa prečítať zo všetkého, čo sa dialo uplynulý rok, a ešte lepšie z toho, ako sa Robert Fico a jeho pravé ruky opakovane tvárili, že táto garnitúra „nebude vykopávať dvere“ politickým oponentom. Je to totiž presne naopak.
Pandémia nebola
Najnaliehavejšie úlohy prvého roka štvrtej Ficovej vlády – zaručiť beztrestnosť „našim“ ľuďom – boli naplnené rozprášením špeciálnej prokuratúry a tým, že obžalovaní si zredigovali Trestný zákon na svoj obraz (každému podľa jeho potrieb).
Ako ozdoba na sofistikovanom cukrárskom výrobku je nastoknutá skutočnosť, že koalícia si ešte zabezpečila aj beztrestnosť pre činy súvisiace s porušovaním proticovidových opatrení. Trebárs pokuty za porušovanie zákazu vychádzania sa nerozdávali len na Slovensku a napríklad v Rakúsku boli oveľa vyššie ako u nás, pričom sa zákaz vychádzania vyžadoval nepomerne dôslednejšie.
Možno teda hovoriť o terorizme, „období temna“ a porušovaní ľudských práv vlády Karla Nehammera? Možno, ale len na pôde Smeru. To je strana, ktorá pôvodne dostala pokutu 5-tisíc eur za to, že zorganizovala míting v Rimavskej Sobote v čase, keď to bol červený okres. Tým poslala na pravdu božiu neznámy počet dobrých duší, ktorým nepreukazuje ani toľko úcty, aby o nich hovorila inak ako o dvadsiatich tisícoch obetí predchádzajúcej vlády – pre ktoré ide teraz hľadať vinníka.
