Ak ženy zomrú násilnou smrťou, na vine je vo väčšine prípadov ich najbližšie okolie: partneri, bývalí partneri, otcovia, bratia alebo iní pokrvní príbuzní. Každý deň takto na svete zomrie približne 140 žien alebo dievčat. V minulom roku to bolo vyše 51-tisíc žien, čo je viac ako počet obyvateľov mesta Poprad.
Už suché fakty, ktoré vyplývajú z nových globálnych odhadov OSN o femicídach, sú dosť nepríjemné. To, čo sa skrýva za nimi, radšej vidieť nechceme.
Pre väčšinu ľudí je fakt, že na dievčatá a ženy nestriehne najviac nebezpečenstva na uliciach a v kluboch, ale v ich vlastných domovoch, ťažko stráviteľný. Zabitia a vraždy žien rukou ich blízkeho sa stále považujú za akúsi raritu, niečo, čo je len chyba v systéme, individuálne zlyhanie v rodine.
Naznačujú to aj diskusie, ktoré sa bez výnimky spustia po tom, ako sa na verejnosť dostane správa o ďalšej ubodanej, uškrtenej alebo spálenej žene.
Spravidla sú prítomné reči o skrate alebo afekte. Vraví sa, že páchateľ musel byť duševne chorý, alkoholik, človek z okraja spoločnosti. Ešte horšie je, že sa diskusia nenápadne, ale predsa stočí k tomu, že ani obeť nebola „v poriadku“. Bola Rómka? Mala aj ona problémy so závislosťou? A čo čakala, keď sa dala s takým dokopy?
Skrátka diskusia často smeruje k tomu, aby boli páchateľ a aj obeť vylúčení z kategórie slušných občanov. Je to obrana, ktorou si spoločnosť udržiava domnelú predstavu pokoja, racionalizuje a zatvára oči pred pravdou. Prijať to, že až 64 percent všetkých násilných smrtí žien v Európe spôsobujú ruky ich partnerov, je ťažké.
Ešte ťažšie je uvedomiť si, že tu ide len o optimistické odhady.
Správa OSN totiž hovorí, že ide len o zmapovateľnú špičku ľadovca a drvivá väčšina všetkých násilných trestných činov, pri ktorých ženy zomierajú, zostáva nevidená, nepočutá a nevyšetrená.
Slovensko je v mnohých ohľadoch kráľovstvom prehliadania a normalizovania násilia na ženách. Krajina, kde sa privolaná hliadka žoviálne pozdraví s pánom domu, kde súdy vytrvalo trestajú násilníkov podmienečnými trestami a ktorá radšej podľahla hoaxom, než by prijala dokument, ktorý by pomohol situáciu riešiť.
Koľko špičiek ľadovcov asi budeme potrebovať, aby sme si aj my priznali, že najnebezpečnejšie miesto pre ženy sú ich domovy.
