Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo
Budúcnosť Európy záleží aj na tom, ako sa vyrovná so zvolením Donalda Trumpa. Začiatok nemohol byť horší: len pár hodín po oznámení výsledkov amerických prezidentských volieb sa rozpadla vláda v Nemecku, ktoré by malo hrať kľúčovú úlohu v stratégii novej Európskej únie.
Európu ohrozuje vojna na Ukrajine, nevyspytateľný konflikt na Blízkom Východe, strata konkurencieschopnosti európskych firiem s vplyvom na životnú úroveň obyvateľov, klimatická kríza, starnutie populácie, silnejúca migrácia...
Vrcholní politici reagujú slovami „musíme“ a „veríme“. História však varuje, že je to nebezpečne málo.
Musíme byť jednotní
„Všetci chceme to najlepšie pre Európu a musíme v tomto zložitom svete zostať jednotní. Akákoľvek nejednota bude ihneď použitá proti nám,“ povedala minulý týždeň Ursula von der Leyenová v Európskom parlamente pred schválením novej Európskej komisie.
V ten istý deň oznámil Robert Fico, že prijal pozvanie ruského prezidenta Vladimira Putina a má dokonca „eminentný záujem“ zúčastniť sa po jeho boku na oslavách víťazstva nad fašizmom 9. mája v Moskve.
„Každý, kto ho v poslednom čase sleduje vie, že to je proruský mafián... Fica v Európe môžeme brať vážne iba ako hrozbu, nie ako partnera,“ komentoval to český europoslanec Ondřej Kolář (TOP 09) síce príkro, ale presne. Až začne Fico hlasovať v Európskej rade podľa toho, čo hovorí doma svojim voličom, posilní hrozbu pre jednotu EÚ, akou je dnes predovšetkým Maďarsko Viktora Orbána.
Kritická je aj situácia vo Francúzsku , ktoré bolo s Nemeckom výkonným motorom Únie. Do Vianoc zrejme padne menšinová vláda Michela Barniera, keďže jej hrozí, že pri schvaľovaní štátneho rozpočtu príde o dôveru. Francúzsko tak nebude mať v období kritickom pre Európu ani rozpočet, ani regulárnu vládu a nové voľby môže prezident Emmanuel Macron vyhlásiť až rok po predošlých, teda na leto 2025.
V Nemecku má Alternatíva pre Nemecko, ktorá bude v predčasných voľbách vo februári 2025 podľa prieskumov druhou najsilnejšou po CDU/CSU, v programe odchod z EÚ a návrat k nemeckej národnej mene.
Krajná pravica je na vzostupe tiež vo Francúzsku, Rakúsku, Taliansku, Holandsku, Belgicku a teraz aj v Rumunsku. Demokratické strany ju musia zohľadňovať v domácej politike, čo komplikuje dohody na európskej úrovni.
Európska beštia
Na začiatku roku 1914 bola Európa „kolos rozkročený nad svetom – bola bohatá, vynaliezavá a mocná. Čo prišlo potom, nikto nečakal. V auguste 1914 sa Európa zrazu zmenila na bitúnok. Do roku 1945 bolo sto miliónov ľudí mŕtvych, množstvo zranených a celý kontinent sužoval posttraumatický stres. Rozsah a rýchlosť deštrukcie bol bezprecedentný...
V roku 1945 bola Európa okupovaným územím, jej suverenitu úplne zničila vojna, kolaborácia a odboj. Európania boli v šoku z beštií, akými sa stali...“
Píše v knihe Ohrozená Európa – Rodiaca sa kríza z roku 2015 George Friedman, americký politológ, narodený v roku 1949 v Budapešti v židovskej rodine.
To nie je strašenie históriou, len upozornenie, že aj korene dnešných kríz a ich neriešenie sú v Európe hlboké a prekvapenia sa nedajú vylúčiť.
Musíme viac investovať do obrany
„Rusko, Severná Kórea, Irán vyrábajú viac munície ako celé transatlantické spoločenstvo. Tak to nesmie byť, musíme investovať viac do obrany. Musíme pracovať na zastrašení,“ povedala pred pár dňami Kaja Kallasová, ktorá sa stala vysokou predstaviteľkou pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku novej Európskej komisie.
