Autor je bývalý veľvyslanec
V tomto polroku sme zažili štyri štátne sviatky. Ich pripomínanie ukázalo, že Slovenská republika je stále nezrelý, vnútorne nesúdržný štát a jeho demokraticky zvolená vládna reprezentácia nechápe význam štátnych sviatkov a pestovania štátnych tradícií.
Napriek tomu, že sa zastrešuje národovectvom, slovenskosťou a štátnou suverenitou, „oslavovala“ štátne sviatky spôsobom, ktorý vnášal do spoločnosti politické rozbroje a posilňoval je polarizáciu.
Prečo vôbec oslavujeme?
Ani jedna z osláv – Sviatok svätého Cyrila a Metoda, Výročie SNP, Deň ústavy SR, Deň boj za slobodu a demokraciu - neprispela k naplneniu zmyslu štátneho sviatku. Ten je v štandardných konsolidovaných demokraciách prostriedkom na pripomínanie si významného momentu v dejinách národa a štátu, ktorého hodnotový a morálny odkaz je spojený s jeho existenciou a predstavuje prepojenie so súčasnosťou. Momentu, ktorý by mal poznať každý občan daného štátu, lebo sa stal súčasťou štátnej identity, resp. ju významne definuje.
Štátny sviatok je vo vyspelom demokratickom štáte akýsi neoficiálny štátny symbol, ktorý zakotvuje národnú pamäť a vychováva k zdravému vlastenectvu. Jeho oslava je čímsi výnimočným, býva spätá s rituálmi, ktoré sa opakujú a ktoré sú pre občanov príťažlivé. Účasť na oslavách je manifestáciou príslušnosti k spoločenstvu a štátu, stotožnenia sa s ním.
