Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS
Pokračovanie v dnešnom spôsobe financovania cirkví a náboženských spoločností prehlbuje komunistický model kontroly a závislosti cirkví a náboženských spoločností od totalitného politického režimu. Aj papierovo demokratický štát môže tento mechanizmus štátneho financovania zneužiť.
Ideál Novembra
Práve preto je dôležité vidieť, že bez ohľadu na vládnu garnitúru takto už tridsaťpäť rokov Slovenská republika zabúda na ambíciu Nežnej revolúcie oddeliť cirkev a štát de iure aj de facto.
Zachovávaním dnešného modelu financovania štát vypočítavo zapcháva ústa tým, ktorí by mali prorocky – neohrozene a pravdivo – upozorňovať a pomáhať ľuďom jasne a neskreslene vidieť v biblickej terminológii Ježiša z Nazaretu pravdu, cestu a život. Práve cirkvi a duchovné autority by mali mať slobodu hovoriť a stáť na strane prenasledovaných a znevýhodňovaných aj vtedy, keď v tom štát a jeho inštitúcie zlyhávajú.
Kto iný ako cirkvi a náboženské spoločenstvá by mal z povahy posolstva o láske k blížnym aj nepriateľom stáť na strane tých, ktorí pociťujú nespravodlivosť, sociálne ťažkosti, či na strane migrantov utekajúcich pred vojnou.
Na strane medzi nami žijúcich cudzincov, detí a týraných žien či ubitých ľudí bez domova. Na strane urážaných jednotlivcov či celých skupín obyvateľstva, ktorých väčšina nechce, nemá ich rada, má proti nim predsudky a chce sa ich povestným „buldozérom“ zbaviť.
Preto ich každá vláda dokáže použiť ako ľahký terč nenávisti a pohodlného fackovacieho panáka a vinníka vlastných zlyhaní.
Zdanlivá spravodlivosť
Zvyšovanie štátneho príspevku pre cirkvi a náboženské spoločnosti v novom štátnom rozpočte je pokračovaním v tomto prístupe. Biskupi, kňazi, kazateľky a kazatelia majú aj naďalej opatrne mlčať, lebo štátne milióny im umožňujú nedôstojne, ale predsa len fungovať. Tento komunistický vynález skrotenia prorockého hlasu duchovných lídrov však našu spoločnosť a veriacich ľudí rozdeľuje.
Postupne vidíme, že aj keď to vyhovuje mocným a papalášom, nám obyčajným ľuďom nestojí zato mlčať, keď mocní šliapu po pravde, spravodlivosti, po právach slabých a ubližujú bezbranným. Keď kradnú našim deťom dôstojnú budúcnosť. Keď sa tvária ako ochrancovia duchovných či tradičných hodnôt, ale pritom šíria nenávisť.
Aktuálny model financovania a jeho pokračovanie berie jeho beneficientom slobodu. Je to takpovediac cena za ich mlčanie v čase, keď ako spoločnosť potrebujeme počuť pravdu a cítiť spolupatričnosť aj solidaritu.
Kupovanie času týmto spôsobom pripomína práve to pokrytecké kupovanie odpustkov, ktoré si v čase reformácie všimli reformátori a na ktoré tak jednoznačne kriticky poukazovali. Namiesto zmeny životnej praxe a pokánia si ľudia, najmä bohatí, odpustenie kupovali. Toto nechceme.
Vráťme soli jej chuť
Hľadajme preto iné zákonné cesty ako podporiť cirkvi a náboženské spoločnosti. Nájdime silu realizovať tento ideál Nežnej revolúcie a naozaj oddeľme štát od cirkví. Cirkvi, to sme my všetci, nielen biskupi, farári, farárky či kazatelia.
Pomôžme takto spoločne nám samým, cirkvám aj náboženským spoločnostiam nájsť slobodu, aby sme vedeli a mohli žiť v pravde bez takéhoto štátom organizovaného úradného podplácania, ktoré nás oberá o silu prorockého hlasu.
Práve dnešný model financovania a jeho pokračovanie o túto slobodu cirkvi a náboženské spoločnosti okráda. Preto nepočuť ich hlas vtedy, keď to je také potrebné. Menia sa tak na soľ, ktorá stratila chuť a už je nanič. Hľadajme a nájdime lepšie riešenie.
