Vybrať si „svoju“ stranu v konflikte vlády a lekárskych odborárov je ťažké dokonca ešte aj vtedy, keď hovoríme o tejto vláde. Nežijeme totiž v ilúzii, že lekárskym odborárom ide o niečo iné ako vlastné egoistické záujmy. To je v poriadku, na to tam sú, ale netreba si to zamieňať za verejnú službu.

Našťastie, vývoj nebude prihliadať na to, čo si o ňom myslíme, a keby sme sa pri tipovaní jeho konca mali spoliehať na minulé skúsenosti, lekári by si mali vydupať svoje, teda vyššie mzdy. Aj keby platilo, že vláda im všetko podstatné splnila alebo spĺňa, sila lekárov je stále rovnaká. Teda enormná.
Kým majú v rukách ľudské životy, stále bude platiť, čo tu stálo počas podávania výpovedí za vlády Eduarda Hegera: Kým sú jednotní, nenechajú sa zastrašiť a ich nároky sa technicky nevymykajú fiškálnym možnostiam štátu, ťažko sa v demokracii nájde vláda, ktorá ich odpor zlomí.