Udalosť týždňa
Protiasadovské povstanie – islamisti obsadili Aleppo a postupujú ďalej – má pekné geopolitické zuby.
Vytvára totiž nový front, medzi ktorý a doterajšie priority – Ukrajina, resp. Gaza/Libanon – musia Rusi, Irán a Hizballáh deliť svoju pozornosť. A to je – aspoň teoreticky by malo byť – výhodné pre Ukrajinu a najmä Izrael. Čiže Západ, liberálnu demokraciu a „americký“ svetový poriadok.
Geopolitické klišé či floskula – nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ – tu však nemá pravdu, keďže o zvrhnutie Asada minimálne v regióne pri tureckej hranici sa usiluje akási (odštiepená?) frakcia al-Kájdy.
Udalosť II
Francúzsko.
Pády vlád európskych mocností (ako aj menších štátov) – nemecká padla pred mesiacom – sú dôsledkom trendu zvyšujúceho sa výtlaku síl „antiestablišmentu“, ktoré oberajú centrálne „pravoľavo“ o väčšinu, o schopnosť väčšinovo vládnuť.
Napokon, vláda Michela Barniera (exkomisár, hlavný vyjednávač pri brexite) bola menšinová.
Akurát oba extrémy sprava a zľava, ktoré držia (po voľbách v júni) väčšinu, sa – našťastie, zatiaľ – nevedia na vláde dohodnúť.
Ironicky tu znejú sťažnosti z progresívneho ľava, akože Európsky parlament sa vraj posunul veľmi doprava. No, vážená a milá progresívna komunita – Francúzsko práve predvádza, že za dnešný EP môžeš byť ešte rada.
Inak, bezprostredná tragédia sa nedeje. Emmanuel Macron vymenuje nového premiéra zrejme minúty (hodiny) po uzávierke tohto textu a v prípade, že aj ten padne, môže sa príbeh ešte naťahovať. Akurát scenárom, ktoré hrozia potom, budú radi (rady) a tešia sa na ne len Mélenchon a Le Penová.
Udalosť SR
Rozpočet.
Vymyslieť, povedať, čo na tému rozpočet na tomto mieste ešte neodznelo, je nad momentálnu predstavivosť.
