Platí, že každý komentár na adresu obsahu septiku, ktorý vypúšťa na verejnosť popredný slovenský toxikoman, je aj (a niekedy najmä) vodou na jeho mlyn. O to mu ide, preto ako cvičený medveď ponižuje republiku v ruskej manéži a ako lavórovicou posilnený šestákový vagabund podpichuje divákov.

Lenže je to premiér, niektoré vyjadrenia majú takpovediac štátnu váhu a nijako ich nemožno obísť mrdnutím plecom. Zvlášť to platí v prípade, keď on sám prekročí pomyselný rubikon a opakovane sa rozhovorí na tému, že EÚ tu nebude navždy, a tak vidí budúcnosť Slovenska alternatívne.
Samozrejme, jeho ruská a v širšom zmysle protizápadná, respektíve prodiktátorská úchylka je známa. Na kritiku v tomto smere však vždy reagoval zanovitým opakovaním, že členstvo v EÚ a NATO je z hľadiska vonkajších vzťahov alfou a omegou existencie Slovenska. A až donedávna sa ten cynizmus dal s nechuťou akceptovať.
S tým je koniec.
Tu sa píše celkom nový a iný príbeh a je jedno, že ako sám Robert Fico rád zdôrazňoval, práve za jeho vlád Slovensko vstúpilo do schengenu, prijalo euro, schválilo Lisabonskú zmluvu aj druhý „euroval“.
Fico otvorene hovorí, že EÚ a NATO sú preňho len jedným z variantov, čo dokumentuje vymedzením sa voči heslu „so Západom na večné časy“. To je v istom zmysle variant na jeho ilustrovaný apel z roku 2002 nechodiť do EÚ „s holými zadkami“.
V skutočnosti je to doslova presne naopak. Bez EÚ a NATO Slovensku nič iné ako holý zadok nezostane, čo platí aj pre hospodárstvo, no dnes najmä pre jeho bezpečnosť. Vieme, čo robia búrky v strednej Európe, a preto je dôležité nieže byť „so Západom“, ale byť Západom samotným a byť zaň považovaný.
Neexistujú medzinárodné inštitúcie, ktoré by krajinám ako Slovensko vzhľadom na ich minimálny vklad priznávali také neprimerané výsady a garancie ako EÚ a NATO.
Ak má Fico pravdu, že sa rútime do neistých čias, má to byť dôvod čo najviac sa k týmto kotvám primknúť, nie s revolučnou piesňou na perách zvestovať ich zánik a hlásiť pripravenosť na plán B. Keďže v politickom diskurze je primeraná aj malá dávka zveličenia, povedzme, že toto je zrada záujmov slovenských občanov.
Iróniou osudu to bol práve Fico, kto nám v ére „európskeho jadra“ zvestoval také usporiadanie, ktoré by Slovensko priklincovalo do nejakého typu európskej federácie, čím by sa budúcim avanturistom skomplikoval hazard so Slovenskom.
Škoda, že to nevyšlo. Podobne ako euro a schengen, ako ochrana proti Ficovi by bolo jadro dobré aj od Fica.