Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Zastrená inými, na prvý pohľad významnejšími správami, táto takmer zapadla. Možno by sa mohla zdať príliš lokálna, ale je to niečo, čo sa dá porovnať s útekom zvrhnutého sýrskeho diktátora Bašára Asada do Moskvy.
Nie dosahom na svetové dianie, ale ranou sebavedomiu ruského prezidenta Vladimira Putina. Potáca sa medzi hnevom a zúfalstvom, jeho ego trpí. Snaží sa zachovať ho ako-tak neporušené, ale ide mu to ťažko.
Putin vymenoval za gubernátora Kurskej oblasti, ktorú sčasti kontroluje ukrajinská armáda, bývalého novinára, dnes poslanca, muža s veľkými ambíciami, ostrým jazykom a odvahou hovoriť čokoľvek a kdekoľvek bez ohľadu na skutočný stav vecí.
Päťdesiatročný Alexander Chinštejn nie je muž podľa Putinovho gusta. Podobné typy neznáša. Vtipný a sarkastický môže byť len on, ambície podriadených sú mu vyslovene protivné.
To, že ho vymenoval do funkcie, ktorá je teraz pre Kremeľ kľúčová, svedčí o jednom: ruský vládca je v úzkych. Ponížený dvakrát v krátkom čase. Najskôr Ukrajincami, ktorí vtrhli na jeho územie a má dosť práce s tým, aby ich odtiaľ vytlačil, a teraz aj sýrskou opozíciou, ktorá mu zvrhla najlepšieho kamaráta na Blízkom východe. A on, Putin, odtiaľ musí s hanbou odtiahnuť.
Vo svetle udalostí posledných dní sa na ruskojazyčných sociálnych sieťach objavilo porovnanie: Rusko v Donbase, kde na kúsky rozbombardovalo množstvo dedín a miest, postúpilo za rok zhruba o toľko kilometrov ako sýrski bojovníci za trinásť dní. Jednoducho, trápnosť.
Ale späť k Chinštejnovi.
Zbohom Sýria, zachráňme aspoň Kurskú oblasť
Krátku novinársku kariéru, počas ktorej sme sa v prvej polovici deväťdesiatych rokov v Moskve niekoľkokrát stretli, vymenil Chinštejn za spoluprácu so silovými zložkami. Viedol napríklad oddelenie pre styk s verejnosťou Rosgvardije, ruskej národnej gardy, ozbrojenej zložky podliehajúcej priamo prezidentovi Putinovi.
Spolupracoval s FSB, nástupkyňou neslávne známej KGB. Jeho kolegovia novinári hovoria, že mu v kancelárii vždy visel portrét jedného z architektov červeného teroru Felixa Dzeržinského, zakladateľa a šéfa Čeky, prvej z porevolučných represívnych zložiek v sovietskom Rusku (dnes FSB).
Ja som v Chinštejnovej kancelárii nebola, ale pri stretnutí mi bol krajne nesympatický – nafúkaný, otravný a drzý. Potom z novinárskych radov zmizol a vynoril sa v politike.
V Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu, sa preslávil nápadmi, nad ktorými niekedy krútili hlavami aj komunisti: presadzoval, a s pomocou priateľov v príslušných službách aj presadil, spomalenie youtubu. Sledovanie opozičných médií je tak pre obyvateľov Ruskej federácie veľmi zložité.
Na konte má aj zákon proti LGBT a netají sa tým, že by toto „hnutie“ najradšej zakázal úplne. Napokon, preslávil sa udávaním nielen politických oponentov, ale aj homosexuálov, čo viackrát viedlo k ich stíhaniu.
Písal tiež udania na niekdajšieho ruského premiéra Michaila Kasjanova, v poslednom čase sa zaslúžil o vytvorenie zoznamu „zakázaných“ médií. Do iných médií rád krasoreční, rozdáva múdrosti a srší sarkazmom.
Putin sám by takému ctižiadostivému a samoľúbemu mužovi nikdy nevenoval pozornosť. Niekto mu musel vysvetliť, že im stále viac tečie do topánok a ak je stratená Sýria, treba zachrániť aspoň Kurskú oblasť.
Majú toho dosť spoločného. Sýrski aj ruskí vojaci utekali spolu, čo im sily stačili, o obrane zverených teritórií nemohla byť ani reč.
V Kurskej oblasti ruskí muži, o ktorých Putin hovorí ako o príkladných vlastencoch ochotných obetovať život v boji proti ukrajinskému fašizmu, vzali nohy na plecia vo chvíli, keď sa na obzore objavila ukrajinská vlajka.
Potom už len nadávali na miestnu administratívu, že im nepristavili dosť evakuačných autobusov.
Žiadni statoční partizáni, ktorí bránia obydlia Molotovovými kokteilmi, ale chlapíci, čo sa nemienia pliesť do Putinovej vojny. Azda len za peniaze, inak nie. Je to jeho vojna, jeho hanba a jeho zodpovednosť.
Kurská oblasť je kosťou v Putinovom hrdle. Sýria je prehra na celej čiare. Kosť ešte možno vytiahnuť. Chinštejn v tom má Putinovi pomôcť.
Nahnevaní Rusi v telocvičniach
Chinštejn strieda istého Alexeja Smirnova. Muža, ktorý pred troma mesiacmi triumfálne vyhral regionálne voľby. Podporilo ho šesťdesiatpäť percent voličov. Teraz prišla z Moskvy výpoveď, po dvesto deviatich dňoch vlády nad Kurskou oblasťou, teda tým, čo z nej zostalo.
Masla na hlave má Smirnov dosť. Predovšetkým stavba obranných valov a celej vojenskej infraštruktúry sa zmenila na gigantickú rozkrádačku.
