Autor je filozof a bývalý poslanec Európskeho parlamentu
Vidím ho pred sebou ako dnes: sýrsky prezident Bašár al-Asad, kultivovaný chlapík, bodrý, neznudený, aj keď vlastne na návšteve Bratislavy ho nemalo až tak čo vzrušovať. To bolo myslím v roku 2008, bol som šéfom zahraničného výboru parlamentu a tak som sa zúčastnil na oficiálnom obede. Aj sme celkom otvorene pohovorili o situácii na Blízkom východe.
V roku 2011 v rámci revolučnej šnúry, ktorá dostala označenie arabská jar, zaplnili sýrske mestá demonštranti, ktorí žiadali reformy a demokratizáciu vlády. Tiež to vidím ako dnes: vôbec neboli proti Asadovi, naopak, vyzývali ho, aby sa postavil na čelo reforiem a premeny Sýrie na moderný demokratický štát.
A tento inteligentný chlapík urobil pravý opak: nasadil proti demonštrantom brutálnu silu polície a armády a v okamihu zmenil pokojné demonštrácie na povstanie a občiansku vojnu. Dobrodružnú, krvavú vojnu, ktorú nemal šancu vyhrať. Ale mal šancu povstanie potlačiť: kombinovanou ruskou a iránskou vojenskou intervenciou a zásahom dobre vyzbrojeného hnutia Hizballáh zo susedného Libanonu. Hnutia, ktoré bolo len predĺženou rukou iránskych Revolučných gárd.
Trinásť rokov mu to vydržalo. V týchto dňoch musel Sýriu opustiť, aby si zachránil holý život.
Netanjahu
Lebo tu rozohral veľkú partiu iný hráč. Izraelský premiér Netanjahu.
