Roman Paulíny z kauzy Chachaland dostal vskutku exemplárny trest.
Priebeh celého konania je spolu s trestom jasným znakom, že sme ako spoločnosť odhodlaní chrániť aj narodené deti. Do posledného dychu!
Každý, komu by len vo sne napadlo, že by mohol sexuálne zneužiť maloletú bytosť, si musí okamžite spomenúť, ako tvrdo zaplatil Paulíny za svoje činy: až dva roky nesmie sexuálne zneužiť žiadnu maloletú, inak si pôjde sadnúť aj za Chachaland. Hrôza!
Za sexuálne zneužívanie dievčaťa podmienka. Ako sudca zdôvodnil trest v kauze Chachaland Čítajte Priestor na vtipkovanie je však v tomto prípade veľmi obmedzený. Sexuálne zneužívanie je veľmi závažný trestný čin, vysoko ubližujúci obeti, ale jeho páchatelia si pravidelne zo súdov odnášajú len podmienku. A v tomto prípade pár tisíc odškodného. Ide doslova o trápnu sumu, len terapie museli stáť Paulínyho obeť viac.
Páchateľ pritom naďalej popiera, že tento skutok spáchal, čo znamená nulovú sebareflexiu a žiadne ospravedlnenie či ľútosť (ak nerátame sebaľútosť).
Akokoľvek chceme rozumieť záveru súdu, že ide ukladať trest po dvadsiatich rokoch, musí ostať pocit, že Paulíny azda šlohol niekomu peňaženku, aj to omylom. Teraz sa musí podobnej činnosti na dva roky zdržať, veľká vec.
Tu predsa nejde o to, že väzenie len ťažko niekoho napraví, ale trest je aj signál, ako veľmi spoločnosť netoleruje ten-ktorý trestný čin.
A my sme nútení si priznať, že sme na takom nízkom civilizačnom stupni, že za sprostú gandžu, ktorá nikomu neubližuje, posielame ľudí na dlhé roky do basy. No chlapíci, či už v sutane, alebo v civile, si len „brali dievča“ (žmurk-žmurk) ako v nejakej dvestoročnej slovenskej ľudovej odrhovačke.
A to ešte sprvoti polícia vec uzavrela s tým, že skutok sa nestal, čím tiež prispela k tomu, že súd dnes môže hovoriť „jaj, to už bolo tak dávno, že ťažko tu dávať nepodmienečný trest“.
Zato však nie tak dávno poslanec Smeru Richard Glück mudroval v parlamente: „Žena si všimne, keď ju znásilnia, môže to nahlásiť. V Amerike ženy nahlasujú znásilnenie aj po osemnástich rokoch a aj si to niekedy vymýšľajú.“
Prečo by to robili, prečo vôbec niečo nahlasovať, keď ženy musia počúvať vo verejnom priestore takéto tupé hovädziny?
V neprávoplatnom rozsudku sa zatiaľ treba tešiť z toho, že Paulíny bol uznaný za vinného. A že kauza znamenala koniec celého tábora Chachaland.
A to je trochu málo.
