Blaha, Danko, Saková (plyn), Blanár, Gašpar, samozrejme, Fico, bohviekto ešte. Procesie koaličných politikov do Ruska, či už uskutočnené, alebo avizované (8. máj), nemajú kraja a nebudú mať ani konca.
„Politika štyroch strán“, čiže otrocká kópia štrnásť rokov známeho „východného otvárania“ Viktora Orbána, je poprením zahraničnopolitického konsenzu po roku 1998. Reštaurovanie ruských vzťahov je jasný príznak reorientácie (dezorientácie, kretenizácie) zahraničnej politiky v situácii, keď bezpečnostné dokumenty EÚ a NATO menujú Rusko nie ako partnera, ale ako „(najväčšiu) bezpečnostnú hrozbu“.
Zvlášť po agresii na Ukrajine je proruská recidíva defraudáciou štátneho a národného záujmu za bieleho dňa. A to aj napriek skutočnosti, že hodnotový konsenzus o západnej a liberálnodemokratickej orientácii sa rozpadol na takpovediac nanočastice.
