Autor je poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko/Obnovme Európu
Začínam svoje druhé funkčné obdobie v Európskom parlamente a až teraz som prvýkrát videl, aké to je, keď jedna téma spojí stredopravú frakciu s krajnou pravicou. Spoločne takto presadili populisticky ladený návrh na oslabenie dôležitej legislatívy na ochranu životného prostredia.
Viaceré odvetvia i dodávateľské reťazce volali po odklade platnosti nariadenia o jeden rok. Namiesto toho, aby sme tento ústupok urýchlene schválili, sa ľudovci pokúšali o zvrátenie už schválenej legislatívy.
Mimochodom, v predošlom zložení europarlamentu mali nad ňou záštitu práve oni.
Návrh zmetený zo stola
Navrhli vytvoriť novú kategóriu krajín, pri ktorých údajne nehrozí riziko odlesňovania. Kategórie sa mali určovať podľa čisto kvantitatívneho ukazovateľa poklesu výmery lesných plôch. Do úvahy sa pritom nemal brať stav lesov na lesných pozemkoch. Stačí odlesnené pozemky nanovo vysadiť alebo aspoň evidovať ako lesné a žiadne riziko „nehrozí“.
Pri bližšom pohľade je tých rizík, samozrejme, celá škála. Týmto spôsobom sa dokážeme veľmi ľahko dopracovať k likvidácii pralesov, starých lesov a ich premene na odprírodnené lesné plantáže. Ich ochrana by v niektorých štátoch totiž už nebola nutná.
Ďalším pozoruhodným dôsledkom by bolo, že krajiny ako Čína, Rusko, Vietnam či Bangladéš by patrili do kategórie bez rizika, kým niektoré členské krajiny EÚ by boli zaradené do kategórie s vyšším rizikom. Tým by sa technicky komplikovali možnosti obchodovania s drevom pre štáty ako Švédsko, Fínsko či Francúzsko.
Napriek zjavným nedostatkom Európsky parlament tesnou väčšinou vytvorenou okolo európskych ľudovcov, konzervatívcov a krajnej pravice zmeny schválil a poslal do rokovania s členskými krajinami.
Návrh, ktorý vychádza v ústrety najmä nemeckým a rakúskym lobistom za lesný priemysel, však narazil na dve veci. Na pochopiteľnú paniku priemyslu a pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.
Nakoniec nenašiel pochopenie medzi expertmi v členských štátoch – podľa mojich informácií boli proti aj slovenskí zástupcovia. V rámci rokovania medzi zástupcami Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie bol návrh zmetený zo stola. Za to som aj v mene európskych lesov vďačný.
Rokovania „prežilo“ predĺženie platnosti nariadenia o jeden rok. To je nevyhnutný a ústretový krok pre dotknuté odvetvia, keďže Komisia nestihla v pôvodnom termíne doručiť všetky potrebné technické a procesné nástroje nevyhnutné pre úspešné zavedenie nariadenia do praxe.
Svetové lesy vrátane európskych potrebujú ochranu pred odlesňovaním a degradáciou. Na týchto škodlivých procesoch sa Európska únia podieľa hrozivými pätnástimi percentami, je preto najvyšší čas zaviesť efektívne opatrenia a zaručiť nápravu neudržateľného stavu.
Producenti dôležitých komodít a dodávateľské reťazce si zaslúžia dostatočný čas na prípravu krokov, ktoré sú dôležité pri uplatňovaní nariadenia. Ten čas sme im hlasovaním vo výbore pre životné prostredie poskytli.
Rizikový flirt
Po odmietavom postoji Európskej rady v trialógu sa návrh opäť vracia na plenárne rokovanie Európskeho parlamentu – bez zmien, ktoré pôvodne presadila EPP.
Verím, že v decembrovom hlasovaní budú kresťanskí demokrati stáť na strane prírody. Na strane priemyselných odvetví, ktoré sú pripravené a ochotné riešiť otázku odlesňovania a degradácie lesov. A tiež na strane občanov, ktorí chcú, aby sa na náš trh dostávali iba produkty, pri ktorých je riziko odlesňovania minimálne.
Najmä však verím, že po posledných voľbách posilnená frakcia európskych ľudovcov si dobre uvedomí všetky riziká plynúce z pokusov o flirt s krajnou pravicou. Ak chcú udržať svoje proeurópske nastavenie a byť kompatibilní s Komisiou, ktorú vedie predsedníčka z ich vlastných radov, väčšinu pre rozhodovanie musia hľadať jedine v strede parlamentu.
Tak ako to bolo doteraz, keď sa aj za prispenia EPP realizovala Európska ekologická dohoda.
