Autor je filozof, pracuje v advokácii
Sýrska revolúcia trvala takmer štrnásť rokov. V marci 2011 v meste Dará na juhu Sýrie vyšli tisíce ľudí do ulíc, aby protestovali proti väzneniu a brutálnemu mučeniu pätnástich tínedžerov, ktorí na školskú stenu načmárali „Ľudia chcú pád režimu!“
Jej posledná fáza trvala dvanásť dní. Toľko času ubehlo od začiatku protiofenzívy militantov z Haját Tahrír aš-Šám (HTS), ktorí vyrazili z provincie Idlib na severe Sýrie, až k obsadeniu Damasku, úteku Bašára Asada zo Sýrie a odovzdaniu moci opozícii zo strany sýrskeho premiéra.
Absolútne nereformovateľný režim
Rýchlosť, s akou režim v posledných dňoch padol, prekvapila každého, no spätne dáva zmysel. Asadov režim bol nielen krvavý a sadistický, ale zároveň aj nefunkčný, kleptokratický a naskrz skorumpovaný. Bol udržiavaný čírou brutalitou, slúžil len na obohacovanie sa Asadovho najbližšieho kruhu a nebol vedený žiadnou ideou. Pri oslabení jeho zahraničných ochrancov – Ruska, Iránu a Hizballáhu – ho už prakticky nemal kto brániť. Režimoví vojaci sa na mnohých miestach vzdali bez boja a prešli k revolucionárom.
Asadov režim za desaťročia ukázal, že je absolútne nereformovateľný. Pád režimu samotný nie je zárukou demokratickej Sýrie, ale aspoň otvára možnosti, pričom jeho pád je nevyhnutnou podmienkou demokratickej Sýrie.
