Autor je teológ a spisovateľ
V garáži prezidentského paláca stoja Lamborghini, Maserati, Ferrari, červené, žlté, pikupy z filmov s veľkými korbami, na aké si povstalci montujú guľomety, GMC a Aston Martiny. Niektoré majú otvorené kufre a dvere, sú ich desiatky.
Zbierka patrí Bašárovi Asadovi , no Asad je už v Rusku. Jeho lietadlo zachytili radarové stanice pár hodín predtým, ako jeho režim v Sýrii padol, ale vtedy už Asad vzlietol...
Zostali po ňom autá, mramorové stropy a kúpeľne, zlaté kľučky a zlaté rámy na benátskych zrkadlách, krištáľové lustre a desiatky áut a zbraní, darov a nákupov a plné skrine handier šitých na mieru najlepšími krajčírmi sveta a postele s baldachýnmi a okná so zlatými kľučkami na okeniciach s výhľadom do záhrady s pozlátenými fontánami a možno aj so vzácnymi zvieratami – vždy majú vlastnú zoologickú.
Diktátori a šelmy
Mali ju všetci pred ním – iracký diktátor Saddám Husajn aj líbyjský Muammar Kaddáfí, rumunský Nicolae Ceaușescu, ukrajinský Viktor Janukovyč aj náš Miki Černák.
Láska k zvieratám je dôležitý atribút všemohúcnosti. Vlastná zoologická záhrada predstavuje dokonalú vládu nad ľuďmi, nad prírodou a šelmami. Mal ich aj kolumbijský drogový kráľ Pablo Escobar, ale ten mal rád hrochy, dodnes sa potulujú po krajine.
Escobar je mŕtvy, Ceaușesca popravili na Prvý sviatok vianočný na dvore kasární v Targovišti.
Rýchly vojenský súd ho aj s manželkou odsúdil na smrť . V schátranej budove mali na sebe kožuchy, ona sa tvárila, že ničomu nerozumie. Popravná čata vzápätí po rozsudku vykonala rozkaz. Telá neobmedzených vládcov Rumunska ležali pri múre a do ich paláca vchádzali ľudia.
Ľudia vošli aj k Janukovyčovi, chudobnému chlapcovi z Donbasu, ktorého bieloruský otec - rušňovodič slúžil počas druhej svetovej vojny v Schutzmannschafte, špeciálnych nacistických policajných jednotkách na okupovaných územiach.
Vošli do jeho vily a čakali ich pštrosy a vlastný heliport, zbierka áut, zlaté kľučky a zlaté rámy a mramorové kryhy na poschodiach, masážne postele s baldachýnmi, strieľne a zbierky vzácnych zbraní.
S Asadom sa možno aj poznali, s Ceaușescom celkom určite nie, no spojil ich vkus, psychopatický sadizmus a nenásytnosť za hranicami psychologického chápania. Posadnutosť zlatými kľučkami, vzácnymi zvieratami, vzácnymi autami.
Moskva, zberný tábor sadistov
Všetko, čo mali radi, bolo vzácne. Okrem ľudí, ľudí považovali za nič. Asad nechal Rusov, aby zbombardovali jeho vlastných občanov v Aleppe, na vlastných občanov použil plyn, Janukovyč dal vraždiť mladých ľudí na euromajdane, zatiaľ čo kŕmil pštrosy, a Ceaușescu nechával odbojných Rumunov roky miznúť v karpatských hroboch.
