Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko
Slovensko je v európskom indexe rodovej rovnosti, ktorý práve vychádza, stále hlboko pod európskym priemerom. No prečo na tom v čase rastúcich cien a nízkej kúpyschopnosti obyvateľov vôbec záleží?
Ak sa ženy dostávajú k moci, berie sa viac ohľad na sociálne témy. Navrhované zmeny vydržia dlhšie, viac sa zohľadňujú postoje menšín alebo najslabších. Mohlo by sa teda zdať, že práve vláda, ktorá sa navonok pýši sociálnodemokratickým príklonom, by mala do svojich radov aktívne lákať ženy.
Vieme, že to tak nie je, čo každoročne ukazuje index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE). Slovensko v rámci Európskej únie ostáva rovnako ako po minulé roky hlboko pod priemerom rovnosti medzi mužmi a ženami.
Možno si poviete, že v čase rastúcich cien a obáv z vyšších faktúr za energie nemusia byť podobné témy prioritou. Za hranicami máme vojnu, napätie rastie po celom svete. Aj tieto problémy však s nerovnosťou v našej spoločnosti súvisia.
Najhorší sme v prístupe žien k moci
Najprv k samotnému rebríčku. Oproti minulému roku, keď sa Slovensko v indexe rodovej rovnosti ocitlo na 22. mieste, si tentoraz „polepšilo“ o jednu priečku. Náš posun však nie je výsledkom zásadnejšieho slovenského úspechu, ale skôr toho, že si v poslednom roku pohoršilo Chorvátsko.
Pozitívne je, že sa nám darí v kategórii vedomostí, v prístupe k vzdelaniu a účasti na vzdelávaní je Slovensko jedenáste z európskej dvadsaťsedmičky. Prispieva k tomu fakt, že zo slovenských škôl už niekoľko rokov vychádzajú ženy s vyšším vzdelaním ako muži.
Potom však nastáva paradox. Najhoršie výsledky v rámci EÚ dosahujeme v oblasti prístupu žien k moci. Sme tretí od konca – po Maďarsku a Cypre. Znamená to, že napriek postupnému zvyšovaniu vzdelania sa ženy k moci nedostávajú.
Podľa EIGE má pritom naša krajina najväčší priestor na zlepšenie v oblasti ekonomického a sociálneho rozhodovania. Práve tieto témy podľa posledného Eurobarometra trápia obyvateľov Slovenska najviac. Najviac teda ženy chýbajú tam, kde nás to najviac tlačí.
Ženy riešia témy, ktoré nás trápia najviac
Tému pracujúcej chudoby či vplyvu klimatických zmien na naše životy doteraz posúvala dopredu najmä bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. A kto sa primárne zastáva menšín a najslabších?
Kto si vybral za agendu sociálne zabezpečenie alebo prístup k zdravotnej starostlivosti? Témy jednorodičovských domácností, podpory rodín, starostlivosti o deti a špecifických zdravotníckych oblastí, akými sú pôrodníctvo, neonatológia či obchod s pupočníkovou krvou?
Toto všetko sú oblasti, ktoré v posledných mesiacoch riešili a pretláčali slovenské političky – na národnej a od júla aj na európskej úrovni. Nie je to však nič výnimočné. Tento trend je bežný u nás, ale aj vo svete.
Ak teda chceme, aby sa aj u nás riešili sociálne a ekonomické témy, požadujme od politických strán, aby umožňovali prístup žien k vedeniu a moci. V takýchto pozíciách totiž prirodzenejšie zohľadňujú svoje životné skúsenosti.
V Národnej rade však dnes sedí len tridsaťpäť žien (23,3 percenta), z toho až sedemnásť je z Progresívneho Slovenska. Koaličná väčšina má vo svojich radoch len desať žien.
Demokratickejšie a udržateľnejšie výsledky
Aj takto ukazujú, ako im záleží na najzásadnejších problémoch krajiny alebo na tom, či sú ich nápady a rozhodnutia prijateľnejšie pre obyvateľstvo. Výskumy (napríklad tento z londýnskej King’s College a Westminsterskej nadácie pre demokraciu) potvrdzujú, že ak za rozhodovacím stolom sedí rozmanitejšia skupina ľudí vrátane žien, výsledky budú demokratickejšie a udržateľnejšie.
Namiesto toho naši politici ukazujú, ako im ženy s mocou a silným hlasom prekážajú – od bývalej prezidentky cez silné političky v PS až po expertky a aktivistky v občianskom sektore.
Obhajoba princípov rovnosti, a to aj medzi mužmi a ženami, nie je len otázkou férovosti v časoch, keď sa nám darí. Je to základný stavebný kameň každej spoločnosti, ktorá sa chce dostať z problémov, byť stabilná a vedieť rozvoj aj udržať.
Ak tento faktor vypustíme a budeme ho ignorovať, riskujeme, že sa sociálne rozdiely ešte viac prehĺbia.
