Autor bol predsedom Slovenského syndikátu novinárov a členom Rady vlády pre masmédiá
Keď sa politici rozdrapujú na novinárov, je to poľutovaniahodné, možno žalovateľné, no omnoho ostražitejší musíme byť, keď sú ticho a (ne)konajú. Ako teraz.
Rokmi a mnohými koalíciami odskúšané pravidlo hovorí, že keď rokuje vláda a parlament, krajina je v ohrození. Aj keď sa poslanci majú na schôdzi stretnúť až vo februári budúceho roka, médiá sú, práve počas tejto pauzy nielen v neistote, ale aj priamo v ohrození.
Rada STVR
Prvého augusta tohto roka vymenovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová štyroch členov Rady STVR. Petra Benčúrika poznáme ako hovorcu a najmä človeka, ktorý má tak blízko, ako sa len dá, k finančnej skupine Slávia Capital, ktorá má k SNS tak blízko, ako je to ešte právne (eticky už dávno nie) udržateľné.
Ďalším je Jozef Krošlák, ktorý z televízneho prostredia prekĺzol najmä k HZDS, Vladimírovi Mečiarovi a na Úrad vlády. Tam, kde iní skončili, on pokračuje, najmä cez SMER-SSD.
Jarmila Mikušová bola riaditeľkou nitrianskej nemocnice, v prostredí zdravotníctva je známa aj tým, že mala blízko k ľuďom okolo Pavla Pašku. Pôsobením v médiách nie je známa. Teda okrem členstva v Rade RTVS, ale museli by ste veľmi podrobne sledovať zápisnice, aby ste našli akékoľvek jej zásadné stanovisko. To však nie je trestné, len tristné.
No a potom je tu ešte Lukáš Machala.
Keďže pani ministerka odmietla zverejniť členov výberovej komisie na členov rady, len naozaj zlé jazyky môžu tvrdiť, že práve on bol v tej komisii, v jednej chvíli sa zdvihol, prešiel na opačnú stranu stola a stal sa kandidátom. To by však bolo ploché vysvetlenie celého tohto, nielen Machalovho, výberu.
Parlament má voliť ďalších piatich členov rady. Hoci kandidáti sú v parlamente už pol roka, voľba sa údajne zasekla na Danielovi Krajcerovi, bývalom ministrovi kultúry, proti ktorému je najmä Ľubica Laššáková, bývalá ministerka kultúry.
Žetónom v ruke Daniela Krajcera je jeho bývalý kolega z TV Markíza a minister Erik Tomáš, ktorý mu dal zarobiť aj na ministerstve na projekte pri obnove hradov. Žetónom v ruke poslankyne Laššákovej je to, že je považovaná za človeka prezidenta Petra Pellegriniho, čo teda platí aj vice versa.
Predseda SNS Andrej Danko so šarmom sebe vlastným odkázal aj dlhoročnému členovi Rady Slovenského rozhlasu a potom jej predsedovi, a potom teda aj predsedovi Rady RTVS Igorovi Gallovi, aby si už „dal pauzu“. Však je to v jeho rukách, nie? Všetko je riešiteľné.
A potom je to ešte profesor Mojmír Mamojka, ktorý po kontaktoch s Marianom Kočnerom odišiel z Ústavného súdu SR. Teraz kandiduje do Rady STVR aj Rady pre mediálne služby... Ešte o ňom budeme počuť.
