Daniel Bombic chce hovoriť o židovskej nadvláde a budúcnosti bielej rasy. Chce nenávidieť menšiny, ale nechce, aby ho médiá nazývali antisemitom, neonacistom a extrémistom, napriek tomu, že sám sa takýmto spôsobom identifikuje.
Chce zo slovníka médií, ktoré o ňom píšu, vymazať tieto tri slová a naplniť ich novým významom. Preto cez právnickú kanceláriu ministra obrany Roberta Kaliňáka podal návrh na neodkladné opatrenie nielen proti Denníku N, ale aj proti denníku SME.
Potom, ako sudkyňa Viera Hadrbulcová zakázala novinárom z Denníka N označovať Bombica vyššie uvedenými hodnotiacimi úsudkami, právnici vydavateľstva Petit Press zisťovali, či bol takýto návrh podaný aj proti denníku SME.
Samozrejme, že bol, ale ešte predtým, než právnici Petit Pressu doručili na súd svoje vyjadrenie, Bombic oznámil svojim fanúšikom, že svoj návrh sťahuje.
Na tom istom súde, Mestskom súde Bratislava IV, o návrhu proti denníku SME mala rozhodovať iná sudkyňa. Tento fakt zjavne otriasol presvedčením tímu Bombic, že ďalšia sudkyňa bude ochotná nasadiť náhubok novinárom v opisovaní aktivít ich klienta.
Bombic žiadal neodkladné opatrenie aj proti SME. Otočil a bojoval, aby súd nerozhodol Čítajte Právnici denníka SME vo svojom vyjadrení žiadali aj to, aby sudkyňa o Bombicovom návrhu predsa len rozhodla. Sudkyňa zastavila konanie a vysvetlila to tým, že Bombicova žiadosť o zastavenie dorazila skôr ako vyjadrenie SME k návrhu a ešte predtým, než sa začalo pojednávanie.
Stále však platí, že ďalšie rozhodnutie súdu vo veci neodkladného opatrenia proti denníkom N a SME je vo verejnom záujme.
Amnestia pre neonáckov
Vo svete Daniela Bombica a tých, ktorí ho podporujú, by sa neonacistom, antisemitom a extrémistom smel nazývať len človek, ktorý bol právoplatne odsúdený za extrémistické trestné činy.
Bombic týmto vybavuje amnestiu pre každého extrémistu, antisemitu a neonacistu. Tí by potom mohli šíriť nenávisť, popierať holokaust, hovoriť o nosatých, vytŕčať sa na verejnosti v tričkách s nacistickými symbolmi bez toho, aby ich novinári nazývali extrémistami, antisemitmi a neonacistami.
Dokonca, po svojom „úspechu“ proti Denníku N Bombic doplnil svoje podanie na denník SME, v ktorom sa ohradil aj proti výrazu „neonácek“, ktorý som uviedla v diskusnej relácii Aréna na adresu stretnutia Bombica s Oskarom Rózsom a generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva kultúry Lukášom Machalom.
Keby súd na jeho hru pristúpil, Bombic by mohol donekonečna dopĺňať zoznam výrazov, ktorými sa cíti dotknutý.
K neodkladnému opatreniu proti Denníku N sa už vyjadril aj minister spravodlivosti a Súdna rada, ktorá obvinila šéfredaktora Matúša Kostolného, že ho nerešpektuje. Kolega popritom rozhodnutie len kriticky komentoval s tým, že ho rešpektuje.
Bombic okrem extrémizmu nenúka nič
Samozrejme, Bombic má tie isté práva ako iní ľudia, ale nie cez obmedzovanie slobody slova, ktorou sa neonacisti, antisemiti a extrémisti veľmi radi oháňajú, ak ich súdy berú na zodpovednosť za ich vyjadrenia.
Bombic sa chce prejavovať ako antisemita, extrémista a neonácek, lebo toto je jeho identita, na ktorú nabaľuje svojich fanúšikov. Práve preto ho obdivujú. Za antisemitizmom znečistený jazyk, za pocit, že už sa smie povedať nahlas a verejne aj to, čo doteraz vykrikovali vo svojich vybraných krčmách a na koncertoch Juden Mord.
Nemá iný apel, nemá riešenia pre chudobných, chorých, frustrovaných.
Čo je na predbežnom opatrení a následnej debate z vládnych kruhov znepokojivé? Bombic nikdy nebol zdržanlivý. Jeho názory pozná aj Robert Kaliňák, ktorého právna kancelária ho zastupuje, aj minister Boris Susko, ktorý kritizuje reakciu Denníka N, aj Robert Fico.
Bombic sa nezmení. S veľkou istotou bude ďalej rozosievať nenávisť proti Židom, liberálom, Ukrajincom, LGBT+ komunite. Skôr sa menia politici, ktorí sa kedysi hrdili protifašistickou tradíciou, ale dnes sa spájajú s človekom, pre ktorého je víťazstvom video, kde vpašuje odkaz na nadradenosť bielej rasy.
