Keďže podpora Fica IV je smrteľný hriech – údajne až do ôsmeho kolena a podlažia pekla –, na gradujúci konflikt o sto eur hrubého tentoraz zásadné vyjadrenie nepríde.
Odbory sú posvätné kravy, dobre. No aby o problémoch a reformách (!!) jedného celého odvetvia rokovala s vládou jedna profesijná skupina, je – už zase raz – džamáhiríja. I najnaslovovzatejší experti hovoria, že v zdravotníctve sa stretáva a kríži – presnejšie viac kríži, než stretáva – obrovská pluralita záujmov.
Nemocniční lekári majú iné priority než ambulantní (okrem tých, ktorí sú to i to), ktorým zvýši o to menej peňazí, o čo viac zarobia nemocniční. A čím väčší výtlak v rozpočtoch nemocníc majú „osobné náklady“, na pacientov zostane tým menej (nielen inovatívnych, „výnimkových“) liekov i moderných prístrojov. A svedectvo, že sestry a lekári sú ako psy a mačky, dáva napríklad podanie na Ústavný súd spred veľa rokov, keď Radičovej na škripci doktorských odborov nezvýšilo na sesterskú valorizáciu.
A tak ďalej, vlády či ficovské, či neficovské musia zastupovať a zohľadňovať záujmy širšie než iba jednej najagresívnejšej, najbezohľadnejšej vrstvy v zdravotníctve.
Poviete, to je teda banalita, ale na Slovensku dlhé týždne neprichádza nikomu čudné – teda autor si nevšimol –, že podmienky pre celý obrovský sektor de facto – pod hrozbou kolapsu starostlivosti – diktuje vláde jedna profesijná skupina, ktorej preferencie sú z podstaty veci nielenže iné, ale občas (často) protichodné k iným účastníkom systému.
