O mrzkom stave slovenského politického diania máločo svedčí lepšie ako skutočnosť, že hneď druhým najzábavnejším kabaretným číslom po verejných rozjímaniach Andreja Danka je čertenie sa ministra financií. Ten už svojskou autoritou zotrel konzumentov mandľového latte a teraz sa pustil do agentúry Moody's.
Dovolila si totiž spochybniť dlhodobejší úspech jeho konsolidačného plánu a k „technicko-ekonomickým“ výhradám pridala aj argumenty „politické“. V stručnosti povedané, že táto čeliadka demoláciou právneho štátu vyvoláva nestabilitu a otvára priestor na vážne ekonomické následky.
Fico nás ťahá do divokých čias Mečiara. Slovensko dostalo najhoršiu známku za vyše 20 rokov Čítajte S tým sa dá súhlasiť aj nesúhlasiť, nájdeme početné autokracie, ktoré si verejné financie držali pod kontrolou, ale aj také, kde si povedali, že žijeme len raz, a náš premiér sa otvorene hrdí ambíciou skočiť do pekla na peknom bielom koni. To sa potom Ladislav Kamenický márne čertí, že sa tam s ním niekomu nechce.
Naopak, keby chceli byť analytici Moody's prísni, neprehliadli by najvážnejšie ohrozenie Slovenska.
Tu máme na mysli verejné blúznenie Roberta Fica o vyvrhnutí Slovenska zo západných hospodársko-bezpečnostných štruktúr. Desivé implikácie pre občiansku slobodu a národnú bezpečnosť môžu byť aj ukradnuté, ale ekonomické riziká nie sú o nič menšie.
Kým kedysi sa o Slovensku občas nelichotivo hovorilo ako o agrárnom prívesku priemyselne vyspelej metropoly Československa, dnes ho môžeme s preháňaním nazvať sedemnástou nemeckou spolkovou republikou. Je to veľmi nadnesené, ale má to znamenať, že Nemecko a v širšom zmysle EÚ sú garantom slovenského hospodárstva.
Bez pôsobenia v jednom ekonomickom a transferovom spoločenstve sa zo dňa na deň obnaží neudržateľnosť slovenského ekonomického modelu a miera, do akej žijú tunajší občania nad svoje pomery a zárobky, lebo im to zatiaľ financujú európski daňoví poplatníci.
Pri takom scenári skolabuje aj druhý zdroj „nadpríjmov“ v podobe úverov, lebo ak sa investor vôbec dotkne slovenských bondov kratšou ako trojmetrovou tyčou, vypýta si za to desaťpercentnú prirážku. Stačí si spomenúť, za aké ceny si slovenská vláda požičiavala, keď jej premiér naposledy rečnil o obrate na východ.
Aby sme teda skončili v znamení zhody, môžeme si s ministrom financií pogratulovať, že premiérove reči v agentúrach považujú len za výplody chorej mysle a zostávajú pri rizikách vyplývajúcich z toho, že tá chorá myseľ riadi vládu.
Mohlo to byť horšie.
