Keď sa dráma lekárskych výpovedí posunula do fázy, v ktorej ich predseda Hlasu prirovnáva k teroristom a tí vyrukovali s výpoveďami z nadčasov, pýta sa povedať, že už ideme do finále. Bolo by to však finále predčasné.
Obe strany majú pripravené silnejšie kalibre v podobe prechodu od slov k činom. Lekári hrozia odchodom z práce (čo je každého sväté právo), vláda zasa, že ich do nej naženie pod hrozbou štátneho násilia (čo je výrazne problematickejšie). Zároveň už všetci zúčastnení narozprávali kopu vecí, po ktorých sa takmer nedá odísť bez boja.
V tejto optike je od premiéra prezieravé, že dáva od sporu ruky preč, necháva ho na ministrovi zdravotníctva a truľoch, ktorí sa doň nechajú dobrovoľne zavliecť, ako spomínaný predseda Hlasu.
Finále preto spoznáme tak, že premiér pri pohľade na vývoj bitky ako boh zo stroja vstúpi na scénu a prikloní sa na jednu stranu. Už dnes je pritom jasné, ktorá to bude: tá víťazná.
