Autor je komentátor portálu noviny.sk
Dajme si na úvod trochu tradičného slovenského rasizmu: Rómovia sú vraj väčšinovo zaostalí, nevzdelaní, odmietajú sa prispôsobiť našej kultúre, v lepšom prípade iba otŕčajú dlane, berú si zo systému, čo môžu, ale nič nevracajú, v horšom prípade podvádzajú a kradnú – ako Slováci v Európskej únii.
Isté rozdiely tu, samozrejme, sú. Rómov sme po stáročia cielene vytláčali na okraj spoločnosti, nedovolili sme im usadiť sa, vlastniť nehnuteľnosti, vykonávať väčšinu povolaní.
Síce sme ich nikdy nevyvraždili všetkých, láskavo sme im dovolili prežiť, ale nie normálne žiť.
Teraz sa veľmi hneváme, že mnohí z nich, aj po niekoľkých dekádach ich uznania za ľudské bytosti s ľudskými právami, stále zostávajú na periférii. Skúste sa trochu odosobniť a porozmýšľať, kto je v tomto vzťahu nenávistný kretén bez citu i mozgu.
Právo na zmenu
Iste, Slováci na tom historicky neboli oveľa lepšie. Ich dediny na konci 19. storočia nevyzerali lepšie ako dnešné segregované osady Rómov. Alkoholizmus, domáce násilie a negramotnosť boli základnou normou.
Nemali vlastný štát, jednotný písaný jazyk a okrem pesničiek, čo sa dobre spievajú po fľaštičke pálenky, a vyšívaných vzoroch na slávnostnom oblečení nemali ani kultúru.
Iste, v mestách žili aj vzdelaní ľudia, ale vzdelaní boli v maďarčine a nemčine, identifikovali sa ako poddaní uhorského kráľa či rakúskeho cisára, o vlastnom štáte ani nesnívali. Takú ambíciu mala len hŕstka ľudí, ktorých vtedajší štát neuznal za hodných ani poriadnej perzekúcie. Nijako ho neohrozovali.
Slovensko vzniklo ako súčasť Československa z vôle víťazných mocností, ktoré rozkrájali porazenú monarchiu na márne kúsky, aby ich v budúcnosti nemohla vojensky ohroziť.
Bez toho by sme dnes hovorili po maďarsky, nejaký etnológ by práve zaznamenával hlas poslednej babičky, ktorá ešte rozpráva vymierajúcim slovanským dialektom, Szlota János by bol hrdý maďarský nacionalista a Orbán Viktor by mal svoje najsilnejšie volebné bašty na Orave a Kysuciach.
Slováci však majú vlastný štát. Síce im tak akosi sám od seba padol na hlavy, z dobových prieskumov verejnej mienky vieme, že ho vlastne nechceli, ale stalo sa.
Nikto ich v ňom nediskriminuje, sú celkom slobodní, žijú v súlade so svojimi slobodnými voľbami. Či sa im už nepáčil Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda, Robert Fico, alebo Igor Matovič, ani jedného z nich nedosadila do premiérskeho kresla zlovoľná cudzia mocnosť, každý z nich bol produktom prevládajúcej spoločenskej objednávky.
Ak sa im nepáči Európska únia či NATO, platí presne to isté. Vstupovali tam dobrovoľne a bez nátlaku, pretože chceli. Na zmenu názoru, prirodzene, majú právo.
Na periférii Únie
Ak sa Slováci väčšinovo nedokážu alebo prosto len nechcú politicky, hodnotovo a kultúrne začleniť do spoločenstva najvyspelejších krajín sveta, mali by si svoj postoj ujasniť v referende a vystúpiť z neho. Robert Fico ich už na to beztak začína pripravovať, čo je jediná zodpovedná vec v jeho politike.
Škoda, že svoj zámer nekomunikuje otvorenejšie, zatiaľ zostáva iba pri útokoch na „veľké demokracie“, čiže svojich formálnych spojencov a partnerov. V skutočnosti s nimi zostáva iba preto, aby ich mohol v príhodnej chvíli zradiť a dokázať tak vlastnú užitočnosť svojmu hegemónovi v Kremli.
Ak majú Slováci pocit, že sú na periférii Únie, je to preto, že na nej sú. Nik ich tam však nevytlačil, naopak, odolali všetkým úporným snahám na ich integráciu, zostávajú na nej z vlastnej pevnej vôle. Nikto ich tam nediskriminuje ani neutláča, majú tie isté práva a rovnaký hlas ako všetci ostatní.
Svoj hlas práve použili na to, aby podporili imperiálne záujmy neofašistického Ruska v Gruzínsku, keď zablokovali zavedenie sankcií voči predstaviteľom režimu, ktorý hrubým násilím potláča demokratické protesty.
Slovensko a Maďarsko, bývalé sovietske satelity, aktívne pomáhajú znemožniť Gruzíncom, aby sa začlenili do spoločenstva, ktoré kedysi, priveľmi rýchlo a neuvážene, dalo šancu im. Nedokázali ju využiť, okrem peňazí si z neho neboli schopní vziať vôbec nič. Dnes sa v slobodných voľbách vracajú k autokratickým zriadeniam. Sú de facto spojencami Ruskej federácie a oslabujú Úniu zvnútra.
