Uťahovať si z politikov je vďačný žáner, ale niekedy sa im podarí zaťať tak hlboko, že tento typ reakcie už prináleží vyložene humoristickým žánrom. Ktorý tu zatiaľ nepraktizujeme. Prirodzene, teraz ide o spôsob, akým sa premiér verejne vyzul zo zodpovednosti za hľadanie riešenia v zdravotníctve.
Premiér iste chápe, aké je absurdné, keď si nad zdravotníctvom umyje ruky s argumentom, že vzhľadom na lekárske úsilie po atentáte je v konflikte záujmov, príliš subjektívny a emotívny. Preto je také pozoruhodné, že si niečo také dovolí.
Premiér Fico necháva riešenie zdravotníkov na Šaškovi, cíti sa v konflikte záujmov Čítajte Vecne sa taká sprostosť „analyzovať“ nedá, je zrejmé, že sa necítil v konflikte záujmov, keď vo vláde schvaľoval porušenie memoranda s lekármi či nútené práce. A ak predseda vlády chce nechať vylučovať z rokovaní pre konflikt záujmov, tak nemôže robiť vlastne nič.
Ak teda škrtneme ambíciu baviť verejnosť na vlastný účet či stratu svojprávnosti, zostáva už len hádzanie vidiel.
V tomto prípade ich nehodil ani tak do otázky zdravotníctva, ako do samotného ministra. Keď siahneme do súdka melodrámy, dá sa až povedať, že Kamilovi Šaškovi svojou akože pochvalou („je kvalifikovaný človek, ktorý presne vie, čo má robiť“) dal takpovediac podmienečný bozk smrti.
V preklade totiž premiér povedal, že kvalifikovaný človek má v takejto situácii jasný, ním odobrený manuál vedúci k želanému cieľu. Ak teda k tomu cieľu dorazí, nebolo to jeho šikovnosťou, ale objektívne kvalitným návodom od predsedu strany a vlády.
