Autor je český a slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg, bývalý sudca Ústavného súdu ČR
Súc právnikom sa nepovažujem za kompetentného v detailoch posudzovať presvedčivosť argumentov sporiacich sa strán v konflikte lekárov a štátu vtláčajúcom zvláštnu pečať tohtoročnému adventnému času. Súc právnikom si však dovoľujem glosovať niektoré z právnych momentov tohto sporu.
Účel výpovede a účel hromadných výpovedí
Pojem výpovede vo význame jednostranného ukončenia pracovného pomeru zamestnancom alebo zamestnávateľom je verejnosti veľmi dobre známy. Aj neprávnikom je zrejmé, že účelom výpovede podanej zamestnancom je ukončiť pracovný pomer z najrozmanitejších osobných dôvodov – napríklad zámeru zmeniť zamestnanie, stresujúcich pomerov na pracovisku, zámeru zmeniť zamestnanie vzdelávaním sa na strednej či vysokej škole a pod.
Aj neprávnik intuitívne nepochybne vníma dôvodnosť i ďalšej právnej úpravy – obmedzenia práva na štrajk v určitých profesiách, ak by takýto štrajk mohol mať za následok ohrozenie hodnôt spoločnosťou pociťovaných ako „nedotknuteľné“ – určite by sme sa zhodli na tom, že medzi ne patria život a zdravie.
Aj neprávnik vníma, že za právnymi príkazmi, zákazmi či dovoleniami (oprávneniami), tvoriacimi obsah zákonov, sa skrývajú účely – zámery – zákonodarcu. Intuitívne veľmi dobre rozumie tomu, že využitie práva na iný ako zákonodarcom sledovaný účel marí jeho zmysel, a je preto rozumné, že rozpor medzi právnym úkonom (napríklad zmluvou či výpoveďou) a účelom zákona zakladá neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Z tohto dôvodu je napríklad neplatná kúpna zmluva, ktorej účelom nie je prevod vlastníckeho práva k veci z predávajúceho na kupujúceho za odplatu, ale je ním zaistenie pohľadávky.
Aj neprávnik intuitívne nepochybne vníma nutnosť prelínania sa základných princípov morálky a práva – v opačnom prípade právo stráca svoju legitimitu, svoju akceptovateľnosť. To je dôvodom, pre ktorý považujeme za neplatný právny úkon (napríklad zmluvu či výpoveď z pracovného pomeru), ak je v rozpore s dobrými mravmi.
